Už 300 rokov je telo nemeckého rytiera neporušené. Pred smrťou to predpovedal

Rytier Friedrich von Kahlbutz, ktorý žil v 17. storočí, bol určite jedným z mála šľachticov svojej doby, ktorý bol postavený pred súd za obvinenie z vraždy poddaného. Obvinili ho z vraždy ovčiara Pickerta. Mal ho zabiť v jedno skoré ráno v apríli roku 1690. Dôvodom malo byť to, že ovčiar hnal svoje ovce cez polia  patriace von Kahlbutzovi a ten ho preto v návale hnevu prebodol. V dedine Kampehl v Brandenbursku, kde ovčiar žil, sa ale povrávalo niečo iné.

Mladá pekná žena ovčiara, ktorú si krátko pred svojou smrťou vzal, mala odoprieť rytierovi právo prvej noci, a to v prítomnosti jej muža. Keď rytier prikázal dvom sluhom, aby ju odvliekli na jeho hrad, tak sa ovčiar postavil na odpor a rytier ho zabil. Ženu zavraždeného už odvtedy nikto viac nevidel.

Ako to ale bolo naozaj, to nevedel nikto. Neboli žiadni svedkovia. Súd preto mohol vypočuť len obvineného rytiera von Kahlbutza.

Ten odprisahal, že pastiera nezavraždil. Súd mu uveril a bol prepustený na slobodu. Jeho výpoveď je zachovaná dodnes, lebo existuje stará súdna kniha, kde súdny pisár zapísal jeho slová: „Prisáham na pána Boha, že som sa nedopustil vraždy a nezabil som Pickerta. Ak nehovorím pravdu, tak nech sa moje telo nikdy nerozpadne a nepremení na prach.“

A skutočne až dodnes spočíva telo von Kahlbutza v jeho hrobke, v malej dedinke Kampehl, v úplne neporušenom stave. Je z neho vysušená múmia, ale celkom intaktná. Skonal 3. novembra 1702 a bol pochovaný do rodinnej hrobky. V roku 1794 sa verejnosť dozvedela po prvý krát  o zázraku z dedinky Kampehl. Hrobka bola otvorená z dôvodu preloženia rakiev na iné miesto. Pri tej príležitosti otvorili aj rakvy a v každej boli už len kosti mŕtvych, len v jednej bolo neporušené telo – telo rytiera von Kahlbutza. Odvtedy sa hovorí o zázraku.

Múmiu v priebehu storočí vyšetrovali desiatky renomovaných odborníkov a výnimočných vedcov, aby zistili príčinu zázraku, prečo sa telo rytiera nerozpadlo na prach. Nezistili však nič, len to, že mrtvola nebola ani zabalzamovaná a že jej ani neboli vybrané vnútornosti. Až do dnešného dňa je to veľká záhada.

Rytier však akoby sa po smrti ako za trest stal „služobníkom“ dediny, z ktorej zavraždil jedného človeka, v čo veria všetci, ktorí veria na moc prísažnej kliatby. A akoby si svojou posmrtnou službou odpykával vraždu pastiera.

Jeho neporušené telo je už mnoho rokov turistickou atrakciou. Leži v zasklenenej rakve a každoročne ho príde obdivovať viac ako stotisíc návštevníkov a platia za to vstupné. Dedine sa tak každý rok nazbiera veľmi pekná suma, a to vylepšuje podstatne jej finančnú situáciu.