Utajovaná moc lobbistov v Bruseli. Má hrozivé účinky a ničí posledné zvyšky demokracie

Tisícky lobbistov ťahajú nitky v zákulisí centrál politickej moci. Majú prístup k najvplyvnejším politikom a najvyšším štátnym úradníkom a vyhľadávajú najmä eurokomisárov v Bruseli.

Niekoľkí z nich majú väčší vplyv na EÚ, ako väčšina politikov EÚ. Rozhodným spôsobom ovplyvňujú zákonodarstvo dôležitých štátov a samozrejme ovplyvňujú aj politické a ekonomické rozhodnutia v Berlíne či Bruseli. V nejednom prípade predkladajú politikom kompletne formulované a  perfektne vypracované  nové zákony, ktoré si želajú mať ich zadávatelia – samozrejeme sú za to poskytované aj tučné odmeny. Rady lobbistov neraz rozširujú aj politici, ktorí sú z rôznych dôvodov už mimo aktívnej politiky.

Lobbisti majú skvelé prepojenia a kontakty. Takmer všetci z nich majú oficiálne preukazy, ktoré ich oprávňujú kedykoľvek k vstupu do EÚ parlamentu.

V Bruseli, v blízkosti a v neďalekom okolí Schumanovho námestia, možno nájsť viaceré adresy „pobočiek“ veľkých internacionálnych koncernov. Na fasádach budov, kde sa nachádzajú, nie sú ale umiestnené žiadne nápadné obrovské logá koncernov. V tomto prostredí sa dávajú radšej nenápadne a diskrétne a spoliehajú sa na služby svojich osvedčených a prefíkaných lobbistov, ktorí svoje skvele platené remeslo dokonale ovládajú.

Je ich v Bruseli taký počet, ako má malé mesto obyvateľov – okolo 20 000. Každodenne vyvíjajú svoj vplyv na EÚ-inštitúcie a na významných EÚ politikov a majú k tomu k dispozícií milióny a aj rôzne iné lákave, veľmi lukratívne ponuky. Približne 15 000 z nich pracuje pre veľké multinacionálne koncerny. Nemajú najmenší problém s prístupom k EÚ komisárom, samozrejme vždy prichádzajú s oficiálnou zámienkou. Všetko predsa musí vyzerať čisté a transparentné. Pri sebe však majú kopy návrhov (príkazov) na zmeny zákonov, ktoré nejakým spôsobom nevyhovujú ich chlebodarcom a zasypávajú nimi poslancov a komisárov.

Ešte aj ten malý zvyšok a či zbytok demokracie, ktorý v EÚ máme, sa v dôsledku ich aktívneho a veľmi účinného pôsobenia rozplýva (v podstate už rozplynul) ako zvyšky snehu pod horúcim slnkom.

A neexistuje nijaký zákon – ale ani príprava takého zákona – ktorý by ich obrovskú záškodnícku činnosť voči obyčajným občanom EÚ aspoň nejakým spôsobom obmedzil. Vysokí politici – ako napr. Juncker – na niečom takom nemajú najmenší záujem.