Utajené: Jahve bol ženatý! Reforma kňazov v 7.st.p.n.l. to zaprela. Aj náš BOH je len preto slobodný

Ak by k tejto reforme nebolo prišlo, tak by aj Mária, matka Ježiša, bola vošla do teológie ako žena kresťanského boha otca a tým by bolo kresťanstvo malo bohyňu, rovnocennú s bohom otcom. Veľmi pravdepodobne by sa nebolo vyvinulo k brutálnemu a nemilosrdnému patriarchátu, v rámci ktorého bola žena ako taká zdiskreditovaná a odsunutá do úzadia a do stáročnej bezvýznamnosti a naviac ešte aj zdegradovaná na nositeľku tzv. dedičného hriechu - ktorý je len psychopatickým výplodom spervertovanej teológie. 

Predovšetkým vďaka apoštolovi Pavlovi, ktorý bol ten, čo kresťanstvo založil a nie Peter a už vonkoncom nie Ježiš, ktorý bol len a len Židom a ktorý prišiel len pre svojich a nikdy nemal v úmysle založiť nejaké svetové nežidovské náboženstvo.  

Ježiš sa sám ani nikdy nevyhlasoval za boha. Ak niekde hovorí o svojom otcovi na nebi, tak treba vedieť, že všetci starí Židia sa pokladali za deti Jahveho a každý jeden z nich sa modlieval k svojmu otcovi v nebi , k Jahvemu. Veď preto sa pokladali za jediný vyvolený národ Jahveho. Jahve bol len ich boh - nikomu ho nedarovali a ani nikto sa nemohol stať Židom, kto sa ním nenarodil. 

Ježiš sa bohom a či božím synom stal až rafinovanými teologickými ťahmi "učiteľov cirkvi", ktorí formovali teológiu ranného kresťanstva. Konečné rozhodnutie o tom, že Ježiš je boh rovnocenný vo svojej podstate s bohom otcom ale vyniesol svojou dogmou až rímsky cisár Konšatntín Veľký. A urobil tak výlučne z politických dôvodov. Nový Kristus - boh mal upevniť a jednotiť rozpadajúcu sa Rímsku ríšu.

Všetko má pôvod v nasledovnom:

Keď židovský boh Starého Zákona - Jahve (kresťanstvo svojho boha skonštruovalo presne podľa predlohy zo židovstva a prebralo od Jahveho všetky jeho elementárne atribúty, len mu naviac ešte "primontovalo" syna, s cieľom ho "poľudštiť" a ťažké židovské náboženstvo takto prispôsobiť vo forme kresťanstva mase priemerných ľudí v Rímskej ríši, ktorí boli vzdelanostne o veľa stupňov nižšie ako priemerní Židia v Palestíne a teológia židovstva bola pre nich ťažká a nepochopiteľná) mal z rôznych dôvodov už "plné zuby" svojej manželky Ašery, tak urobil niečo podobné, ako to robia aj dnešní muži, keď nadobudnú tie isté pocity. 

Vzal si rozvodového právnika. Jahveho právnik sa volal Hosea a žil v 8. st. p.n.l. v  kráľovstve Izrael - v severnom kráľovstve Hebrejov. Druhým kráľovstvom Hebrejov bola vtedy Judea.

Hosea patril k najvýznamnejším židovským prorokom a podľa prastarých hebrejských spisov mal priamy kontakt s Jahvem. Dokument o rozvode jeho božského mandanta možno nájsť v Biblii, v Knihe prorokov.  

V preklade z hebrejčiny začína obžaloba Ašery v rozvodovom dokumente nasledovne: "Zažalúvam vašu Matku Ašeru. Nechcem ju už viac mať pri sebe. Nech nie je moja žena a ja nech nie som jej muž..........".

Dôvodom rozvodu mala byť údajná nevera Ašery. To tvrdil Jahve a Hosea mu vystavil rozvodovú listinu. Viac ako dvetisíc päťsto rokov interperetovali exegéti tento text v Biblii úmyselne a zavádzajúco len ako symbolickú rétoriku.

Starí židovskí králi chceli z politických dôvodov dosiahnuť to, aby Hebreji vyzývali len maskulinné božstvo v osobe Jahveho. Zavedením rigorózneho monoteizmu sa mali odlišovať od všetkých ostatných národov a tým sa nad nich vyvýšiť ako národ vyvolený jediným, len ich vlastným bohom. Neskôr sa to prejavilo ako naozaj geniálny ťah a Židom sa podarilo prežiť všetky nástrahy a úskalia, ktoré im dejiny pripravili, práve vďaka Jahvemu a ich neotrasiteľnej viere v neho.

Až do 7.st. p.n.l. vzýval národ Hebrejov viacerých bohov - podobne ako Feníčania, Rímania, Gréci, Egypťania,....Prorokovi Hoseovi sa ešte nepodarilo dosiahnuť, aby sa vzdali svojej božskej Matky Ašery kvôli jej  údajnej nevere voči Jahvemu. 

Až kráľ Josia urobil veľkú náboženskú reformu a dal odstrániť všetky kulty Hebrejov, ktoré nevzývali Jahveho ako jediného boha detí Izraelu. Kto to neakceptoval, stratil nárok na svoje židovstvo a musel odísť navždy do vyhnanstva.