Usmev, radost, optimizmus - kto nestrati svoje idealy, ostane večnym optimistom

Denne stretavame mnozstvo ludi a kolko ich postretneme, tolko roznych tvari uvidime. Uz na prvy pohlad sa nam niektore zdaju sympaticke, ine nie. Preco tak reagujeme? Co nas tak velmi ovplyvni uz v prvych momentoch kontaktu s nimi? Su to predovsetkym dve veci. Oci a usmev nasho protajsku. Usmev je branou veducou priamo az k srdcu cloveka. Ma priam magicku silu a je nielen korenim zivota, ale ho aj robi znesitelnym a prijemnym. 

Kolkokrat sme poculi vetu “Usmev predsa nestoji nic”, no napriek tomu sme svedkami, ze ludia sa coraz menej priatelsky a uprimne smeju. Ak sa smeju, tak vacsinou len zlomyselne a cynicky, no len zriedkakedy ziclivo a zo srdca. 

Smiech je pritom jedna z najprirodzenejsich vlastnosti cloveka a suvisi velmi uzko s ludskou slobodou. Cim je niekto vnutorne slobodnejsi, tym lahsie a uprimnejsie sa vie smiat. Kto je slobodny, nema strach a smeje sa vzdy, ked ma na to prilezitost ci chut. Vnutorne slobodny clovek nemusi premyslat ci v danej situacii, ktora sa mu zda byt smiesna, si moze dovolit sa zasmiat.

Dnesna doba – zvlast sposob zivota na Zapade – smiech zo zivota ludi vytlaca coraz silnejsie. Kde ludom chyba zivotna spontanita a kde sa ludia extremne obavaju jeden druheho – muz zeny, zena muza, sused suseda, zamestnanci sefa, najomnici majitela domu, obcan policie, tam je principialne malokomu do smiechu. To je jeden z dovodov, ze napriklad mladi ludia pocuvaju s oblubou hlucnu hudbu. Hudba, ktora divoko “reve” (cim je hlasnejsia, tym lepsie) im dava pocit, ze maju dobru naladu. Neprirodzene hlasnou hudbou prehlusuju v sebe pocity, ze sa uz nevedia smiat zo srdca a ze im takmer vzdy chyba dobra nalada, lebo nosia v sebe strach a neistotu. Takato hudba sa stava nahradnou extazou, ktora im pomaha zabudnut na existencne strachy, na strach z buducnosti a na vseobecnu beznadejnost, ktorou dnesni mladi ludia trpia vo zvysenej miere.       

V spolocnosti, v ktorej si ludia vzajomne nedoveruju, v ktorej sa obavaju jeden druheho a kde je clovek cloveku vlkom, vladne len zriedkavo uvolnena dobra nalada. Ak clovek musi sustavne zit v takych socialnych pomeroch, kde dobra nalada nielenze chyba, ale kde dokonca je nebezpecne dobru naladu sirit, tak to nahlodava a podkopava aj jeho zdravie a nici mu dusu.

S dobrou naladou suvisi velmi uzko aj optimizmus. Vyskumy potvrdili, ze kto je optimista a ma casto dobru naladu, zije nielen stastnejsie nez ini, ale ze aj dlhsie zije. V krvi optimistov nasli lekari zvysene mnozstvo tych buniek, ktore zvysuju ucinnost imunitneho systemu. Cim je niekto vacsi optimista, tym vacsi je pocet tychto buniek.

Veseli ludia a optimisti su teda najlepsim darom pre celu spolocnost. V ich okoli mozno pookriat a tesit sa zo zivota viac nez inokedy. Optimizmus zaiste suvisi aj s nasimi genetickymi dispoziciami, nie nadarmo sa hovori o rodenych optimistoch. Napriek tomu sa optimizmu mozno aj systematicky ucit a ho v sebe “rozmnozovat”, hoci najma takzvani rodeni pesimisti to budu popierat. Usmev a smiech su aj prejavom humoru. Humor je neodmyslitelnou sucastou nasho zivota a tlmi v nas pesimizmus a depresie.

Analyzujme preto v sebe pesimizmus hned, ked ho zacneme pocitovat a hladajme moznosti, ako sa ho zbavit a ako v sebe nepripustit ani len jeho naznaky. Cesta k tomu nie je jednoducha, ale existuje pre kazdeho, kto ju naozaj hlada. 

V prvom rade si treba uvedomit, co je pricinou nasho pesimizmu. Ma korene v niecom konkretnom? V extremne nepriaznivych pomeroch nasho detstva, v nejakej jednorazovej sokovej situacii, ktora nas poznacila takpovediac na cely zivot? Alebo sme jednoducho boli pesimisti vzdy, bez (pre nas) zjavneho dovodu? V kazdom pripade mu vyhlasme boj a snazme sa ziskat za priatelov ludi, ktori su optimisti a ktori nas najlepsie mozu od nasho pesimizmu odviest a strhnut na svoju cestu – cestu optimizmu.

Usmev nasu tvar skrasluje, dava jej prijemny vyraz a mnohokrat posobi prave tvar, o ktorej mame dojem, ze nie je prilis pekna, ovela prijemnejsie a krajsie len preto, ze sa rada usmieva, nez chladna, nepohybliva tvar pekneho cloveka. Tvar, ktora sa rada usmieva hovori za vsetko a nie je potrebne byt velkym psychologom, aby sme vedeli, ze clovek, ktory sa casto a spontanne usmieva, je stastnym clovekom a prijemnym spolocnikom. Usmev je najkrajsia grimasa, akej je ludska tvar schopna a principialne sa vie usmievat len clovek, zvierata nie, i ked najnovsie vyskumy ukazuju, ze aj opice maju humor a su schopne usmev aspon naznacit. Clovek sa vie usmievat vdaka nesmierne komplikovanym svalom, ktore ma jeho tvar. Je ich osemdesiat a ich vzajomna spolupraca nam dovoluje priblizne 10 000 roznych vyrazovych kombinacii. To znaci, ze nasa tvar moze vyjadrit prave tolko mimickych situacii.

Nezabudajme, ze usmev netreba prekladat, “hovori vsetkymi recami”, je internacionalny a rozumeju mu vsetci ludia na svete. Usmev ludi zblizuje, pomaha prekonavat bariery a eliminuje nedoveru. Ma vysoku socialnu hodnotu uz len preto, lebo odzbrojuje a kroti agresie, prejavuje sucit a pohladza ubolenu dusu. Srdecny a vesely usmev je nakazlivy, strhava inych a otvara srdcia. Usmev je najkrajsou emociou cloveka a muz urobi vsetko za usmev krasnej zeny.  

Pocity ovplyvnuju vyraz tvare, no plati aj opacny vztah – vyraz tvare opvplyvnuje nasu naladu. Ak dokazeme “stiahnut” tvar do usmevu aj vtedy, ked sme smutni a depresivni a nejaky cas sa usmievat, hoci spociatku len nasilu, postupne sa nase negativne pocity vytratia alebo aspon zoslabia.

Jeden z najvacsich katolickych teologov, nemecko-taliansky filozof Romano Guardini, vzdy prizvukoval: "Nezabudni zacat kazdy den s usmevom, potom ho s usmevom aj ukoncis." Nie je bez zaujimavosti, ze Guardini bol aj velkym kritikom supermoderneho sposobu zivota sucasnej spolocnosti, zivota, ktory cloveka coraz viac meni k horsiemu a premiena len na "nezivy", dobre fungujuci mechanizmus, ktory straca pozitivne ludske emocie a nema potrebu usmievat sa. Taký človek sa ale velmi rad vysmieva a  cynicky nici inych ludi. Guardini videl priam vizionarskym sposobom vsetky buduce negativne aspekty spolocnosti a vedel, ze ak si nezachova usmev a ludske teplo, tak bude stratena a “vnutorne zamrzne v emocionalnom lade” svojich technickych vymozenosti.

V tejto suvislosti chcem pripomenut, ze prirodzenu radost a usmev mozno objavit a najst u vsetkych jednoducho zijucich kultur, ktore zvykneme oznacovat ako primitivne. Ak pri oznacovani negativnych vlastnosti zotrvame pri tomto termine, tak by sme mali hovoriť, ze co sa tyka hlbokej ludskosti a schopnosti vediet sa priatelsky usmievat na inych ludi, tak je prave nasa zapadna kultura extremne primitivna a pribudajucou mierou aj “zamracenejsia”!    

Nikdy preto nezabudajme na stare dobre slovenske porekadlo, ktore sme uz ako deti casto pocuvali – smiech lieci. Preco tento liek, ktory nestoji nic, nepouzivame castejsie?! Rozdavajme usmev a nas zivot bude lahsi a znesitelnejsi a zaroven urobime dobre aj druhym ludom. Ved co je prijemnejsie, ako pozerat sa do tvare usmievajuceho sa cloveka! Kto zacina svoj den s usmevom, ten ho s usmevom aj konci. Tak nam to odporucal velky Romano Guardini a vedia to vsetci normalni, jednoduchi ludia. Vezmime si priklad od nich a nebudeme mat problem s usmevom! 

Uvedomme si, ze v podstate je za svoju tvar kazdy zodpovedny sam. Ak sa budeme casto usmievat, dostane nasa  tvar nielen prijemne crty, ale aj ostane dlhsie mlada ako tvar cloveka, ktory sa takmer nikdy neusmieva a ked ano, tak len cynicky a zlomyselne.

Usmev je nositelom radosti zo zivota a najlepsie vyjadruje dobru naladu cloveka. Ak nas bude sprevadzat, ked aj nie na kazdom kroku, ale aspon pri kazdom stretnuti s niekym, tak nebudeme v zivote nikdy osameli a ani bez priatelov. Zime tak, aby sa smiech stal nasou prirodzenou potrebou a vezmime si za manzelskeho partnera cloveka, o usmeve ktoreho sme presvedceni, ze sa nim potesime, obcerstvime a pozitivne nabijeme este aj po styridsiatich a ci patdesiatich rokoch spolocneho zivota.

Usmev je aj najvyraznejsim prejavom a ci signalom, ze clovek je ochotny vstupit do kontaktu s inym clovekom, ze je pripraveny sa mu otvorit a prijat ho! Kto sa na ineho usmieva, dava mu najavo, ze sa ho nemusi obavat. Usmievajuca sa tvar je najkrajsou “malbou” prirody.      

My, Slovaci, sme touto vzacnou schopnostou vzdy oplyvali  hojnostou. Preto si ju nedajme zobrat modernou dobou a predovsetkym sa nikdy nestanme zdvorilo chladni a chladne zdvorili, lebo za kombinaciou chladu a zdvorilosti sa velmi casto ukryva krcovite maskovana ukrutnost, zlomyselnost a neludskost. A tieto vlastnosti spolocnost za vlady nemeckeho nacizmu uz dostatocne demonstrovala celemu svetu v nedavnej minulosti.