USA zatiaľ Caracas ešte nedobyli - za čias Huga Chaveza sa o to neodvážili ani len pokúsiť

Hlavné mesto Venezuely bolo aj za čias prezidenta Chaveza, ktorého ľud miloval, ako žiadneho iného pred nim, z veľkej časti proamerické a protichavezovské. Ale veľká väčšina Venzuelčanov, predovšetkým z nízkych sociálnych vrstiev, svojho Huga doslova zbožňovala, a tak bohatá vrstva nemala žiadnu šancu iniciovať s pomocou USA prevrat. 

Po roku vlády Chavezovho nástupcu, Nicolasa Madura, je však situácia úplne iná. Madura nemá tú obrovskú charizmu, akou sa vyznačoval Chavez, ktorého národ uznával ako svojho prirodzeného vodcu. Ešte aj jeho najbližší spolupracovníci ho volali tak ako jednoduchí ľudia z ulice: Komandante. 

Konzervatívna proamerická opozícia však vie, že teraz prichádza jej čas a že za aktívnej pomoci USA je možné buď vyhrať najbližšie voľby alebo realizovať puč - v tomto smere jej príklad Ukrajiny dodáva ešte viac nádejí na úspech. 

Maduro robí chyby, ktorých by sa Chavez nebol nikdy dopustil. Na druhej strane je pravdou to, že aj opozícia so svojím veľkým vplyvom na ekonomiku krajiny mu spôsobuje oveľa väčšie problémy, ako by si to bola dovolila za Chaveza.

Prezident Maduro nemá ani takú veľkú podporu zo strany starých priateľov Chaveza, prezidentov Argentíny, Bolívie či Ekvádora. Pravicová opozícia organizuje v Caracase protestné demonštrácie, ktoré majú poukázať na neschopnú Madurovu vládu. Sú to najmä študenti, ktorí torpédujú vládu a zaplavujú protestami ulice Caracasu, ale demonštruje sa aj v niektorých ďalších mestách krajiny. Pochádzajú z bohatých rodín, ale zatiaľ to nie je nijaké masové hnutie. V každom prípade februárové protesty opozície a študentov nepriniesli vyvolanie hnevu národa, aby to stačilo na zvrhnutie vlády Nicolasa Madura.

Môj komentár: 

Washington chce za každú cenu nastoliť vo Venezuele svoju vládu a robí všetko preto, aby Nicolas Maduro padol. Na to sú mu všetky prostriedky dobré. Pokiaľ bol na čele vlády Komandante Hugo, bola jediná možnosť ho odstrániť - atentát. To však nebolo jednoduché a nedalo sa to urobiť tak ako to Američania urobili v spolupráci s chilskou armádou, s prezidentom Salvadorom Allendem. Venezuelská armáda Huga Chaveza milovala a nebola by proti nemu nikdy iniciovala puč. Hoci Maduro nie je u armády a polície taký obľubený ako bol Chavez, ztiaľ nič nepoukazuje na to, že by Washington v tomto smere mohol dosiahnuť zmenu a pomocou venezuelskej armády ho zosadiť z prezidentského kresla. Preto Američania musia aj naďalej veriť, že sa im s pomocou opozície bude postupne dariť čoraz viac zhoršovať ekonomickú situáciu v krajine, a tak vyvolať "spravodlivý" hnev ľudu a napokon týmto spôsobom dosiahnuť politický prevrat.