USA nie sú jediným výhercom ukrajinského konfliktu, aj Turecko si poriadne posilnilo svoju pozíciu

Ako dôsledok rusko-ukrajinského konfliktu sa o priazeň Turecka – ktoré je členom NATO – uchádza tak Rusko, ako aj EÚ. Ankara chce z toho samozrejme ťažiť a už aj ťaží. Keďže Turecko sa  odmietlo pripojiť k protiruským sankciám, tak dostáva plyn z Ruska za veľmi nízku cenu.

Po splnení istých podmienok, ako to žiadalo Turecko od Švédska a Fínska, tak Ankara napokon akceptovala ich prijatie do NATO. Za to ale Ankara očakáva od Bruselu vďaku vo forme nemiešania sa do toho, keď Turecko vyrieši svoj problém s Kurdami takpovediac „po svojom“ a raz navždy.

A všetko nasvedčuje tomu, že to tak bude. Turecko môže za odmenu robiť čo len chce.

Ankara využila už 17.apríla veľké rozhorčenie Západu nad ruskou vojenskou operáciou v Ukrajine a jej armáda urobila podobnú vojenskú operáciu a vmašírovala v plnej zbroji podporovaná letectvom do Zab-regiónu v Iraku a do severnej Sýrie, na územia, kde žijú Erdoganom nenávidení Kurdi.

Ich  mestá a dediny boli zrovnané so zemou, bez ohľadu na civilné kurdské obyvateľsto, ktoré tam žilo. EÚ i USA k tomu mlčali – nezaviedli ani žiadne protiturecké sankcie a Kurdom nedodávajú ani žiadne zbrne, aby sa mohli proti tureckej presile aspoň ako tak účinne brániť.

Kde sú však v tomto prípade naše úžasné západné morálne hodnoty?

Veď je to pokrytectvo a dvojaký meter non plus ultra.

Turci so svojou armádou tam naďalej zotrvávajú ako okupanti a 23. mája ohlásil Erdogan, že pozdĺž Zabu a pozdĺž severných hraníc Sýrie dá vybudovať a ohraničiť 30 kilometrov široký pás a trvale ho obsadiť svojimi vojakmi.

A mlčanie EÚ a USA k tomu pretrváva naďalej.