Unikátna bretonská reč – Tour de France so Saganom prechádza krásnym svojráznym Bretónskom

Takmer každý z cyklistov TdF sa nadchýňa nádherou tejto krajiny a viacerí  z nich tam chodievajú aj na dovolenku. Jedným z nich je aj André Greipel, ktorý sa podľa vlastných slov snaží niečo naučiť aj po bretonsky.

Francúzština a bretončina sú úplne rôzne reči. Kto hovorí len bretonsky, tak  nerozumie ani slovo francúzsky. Bretončina na rozdiel od francúzštiny nie je románskou rečou, ale je „čistokrvnou“ keltskou rečou. A tiež na rozdiel od francúzštiny nevyslovuje žiadne hlásky nosovým spôsobom.

Bretonská reč sa po bretonsky nazýva brezhoneg a spolu s waleskou a kornskou (juh Anglicka, Cornwall) rečou tvorí tzv. britskú vetvu keltštiny. Druhou je vetva galská, ktorou sa hovorí v Škótsku a Írsku. Bretónsko je jedinou oblasťou na európskom kontinente, kde sa zachovala keltština.

V západnom Bretónsku sa presadila bretonská reč od 5. storočia, keď polostrov osídlili prisťahovalci z Walesu a Cornwallu. V priebehu ďalších piatich storočí sa  bretončina síce rozširovala aj ďalej na východ, ale vo východnom Bretónsku a v Rennes sa naďalej hovorilo jazykom galským, avšak do konca 16. storočia sa galština z východu Bretónska vytratila a nahradila ju francúzština.

Západ Bretónska sa v epoche feudalizmu stal dvojjazyčným, pričom úradnou rečou sa stala francúzština, ktorej ale bretónski sedliaci nerozumeli, lebo hovorili len svojou rečou.

Medzi 11. a 17. storočím sa do bretončiny dostali aj viaceré francúzske slová, pričom sa formovali v rôznych regiónoch rôzne, a tak vznikli štyri rôzne dialekty bretonskej reči:

cornouaillais, leonard, tregorrois, vannerais.

V tom čase používal čistú bretončinu len bretónsky klérus.

Koncom 17. storočia sa začína čas neobretónskej reči, ktorá však bola francúzskym štátom veľmi dlho diskriminovaná a potláčaná.

Bretónski intelektuáli a osvietenci museli dlho bojovať za jej oficiálne uznanie parížskou vládou. Podarilo sa to dosiahnuť až v roku 1951, keď ju Paríž uznal za oficiálnu regionálnu reč. Takmer všade v Bretónsku možno vidieť verejné nápisy vo francúzštine a bretončine.

Pre ilustráciu veľkej rozlišnosti bretončiny voči francúzskemu jazyku niekoľko bretonských slov:

dobrý deň -  deizh mad,    dovidenia – kenavo,    ďakujem – trugarez,  raňajky – dijuni,   nedeľa - disul   

Z uvedených výrazov možno hneď vidieť, že bretončina nemá nič spoločné – podobne ako reč Baskov – s románskymi, germánskymi a slovanskými jazykmi, ale ani s gréčtinou.

Hlavným mestom Bretónska je Roazhon – po francúzsky Rennes - a má 215 000 obyvateľov. Bretónsko ma plochu 27 200 štvorcových kilometrov a 3 290 000 obyvateľov.