"Ukrýva sa boh" v kvantoch ?

Kvantové efekty sú príčinou dynamických komplexností v našom kozme. Tieto efekty môžu za istých okolností v istej oblasti na istý čas zrušiť platnosť klasických fyzikálnych zákonov. Napríklad skutočnosť, že najvyššou rýchlosťou v kozme je rýchlosť svetla odrazu nemusí platiť a môže byť podstatne prekročená. To bol dôvod, prečo Albert Einstein pokladal kvantovú teóriu za nezmysel.

Dnes ale vieme, že bez existencie kvantov a bez kvantovej dynamiky by kozmos bol studený, prázdny a mechanický - a nebol by ničím iným, ako tikajúcim hodinovým strojom, bez zázrakov evolúcie, bez prekvapení, lebo všetko by bolo precízne determinované a predpovedateľné. Mali by sme kozmos nudy a streotypu.

Pokiaľ realitu, ktorá sa okolo nás odohráva, nepozorujeme ako pozorovatelia, tak pôsobí a vyzerá zvláštne neurčito, takpovediac nejasne a rozmazane, akoby nemala jasné a jednoznačné kontúry. Platí tu Heisenbergov kvantový zákon - relácia neurčitosti: Častica sa stáva až vtedy reálnym niečim, keď je pozorovaná - pozorovaná očami, ušami, meracími prístrojmi. Prv ako ju začneme pozorovať, tak sa nachádza v akomsi "medzištádiu". Nemožno o nej povedať, aká je a ako vyzerá: "buď je taká, alebo je práve iná, ako taká".

Čo z toho vyplýva? To, že kreujeme naším vedomím, ktoré pozoruje, náš kozmos. 

Celá kvantová fyzika je založená na dualizme vlny a častice, to znamená, že za istých okolnosti sa napríklad elektrón správa ako vlna, ak sa ale okolnosti zmenia, potom je z neho častica.

Vzťah sveta kvantov ku svetu hmoty je podobný ako vzťah hardvéru k softvéru, pričom softvér to sú kvanty a hardvér je hmota. Z kvantovej fyzike tiež vyplýva, že hmota nie je nič iné, ako istý prejav alebo výsledok kvantových aktivít. Môžeme to vyjadriť aj tak, že hmota nie je nič iné, ako duch vypustený z fľaše. Ak sa do nej vráti, tak prestane mať svoju formu a prestane teda existovať ako duch, ale existuje aj naďalej, hoci v inej podobe. 

Kozmos vo svojej podstate nie je nič iné, ako energia kombinovaná s informáciami a či nimi saturovaná. Kozmos je gigantickým kvantovým počitačom, ktorý neúnavne a neprestajne kalkuluje a vypočítava realitu a vytvára z nej nové reality. Tieto procesy vedú nevyhnutne k evolúcii, ku komplexite a k vedomiu. My, ako biologické bytosti (ale aj všetky ostatné organizmy) sme súčasti takýchto procesov - sme s nimi fundamentálne spojení. Naše vedomie odzrkadluje štruktúry kozmu a sa podieľa na ich vytváraní.

Niekde v strede nekonečných dimenzií kozmu, v jeho zakrivenom časopriestore a medzi mysterióznymi, akoby "bláznivými" kvantami, sme my, my - ľudské bytosti, podobajúce sa viac dúhe a fatamorgáne, ako kvapkám dážďa alebo skalám. Sme nevyspytateľné , samosatvoriace básne - metaforické posolstvá kvantov. 

A čo je v kvantoch, to je večné.