Ukrýva sa "boh" v kvantoch?

Kvantové efekty sú príčinou dynamických komplexností v našom kozme. Tieto efekty môžu za istých okolností v istej oblasti časopriestoru na istý čas zrušiť platnosť klasických fyzikálnych zákonov.

Slávny Albert Einstein pokladal kvantovú teóriu z viacerých dôvodov za nezmysel. Ukázalo sa však, že sa mýlil.

Dnes ale vieme, že bez existencie kvantov a bez kvantovej dynamiky by kozmos bol studený, prázdny a mechanický. Nebol by, v prenesenom zmysle slova, ničím iným, ako tikajúcim hodinovým strojom, bez zázrakov evolúcie, bez prekvapení, lebo všetko by bolo precízne determinované a predpovedateľné. Mali by sme kozmos nudy a streotypu.

Pokiaľ realitu, ktorá sa okolo nás odohráva, nepozorujeme ako pozorovatelia, tak pôsobí a vyzerá zvláštne neurčito, takpovediac nejasne a rozmazane, akoby nemala jasné a jednoznačné kontúry. Platí tu Heisenbergov kvantový zákon – relácia a či princíp neurčitosti:

Častica sa stáva až vtedy reálnym niečim, keď je pozorovaná - pozorovaná očami, ušami, meracími prístrojmi. Prv ako ju začneme pozorovať, tak sa nachádza v akomsi "medzištádiu". Nemožno o nej povedať, aká je a ako vyzerá:

"Je taká, alebo je práve iná, ako taká".

Celá kvantová fyzika je založená na dualizme vlny a častice, to znamená, že za istých okolnosti sa napríklad elektrón správa ako vlna, ak sa ale okolnosti zmenia, potom je z neho častica.

Vzťah sveta kvantov ku svetu  hmoty je podobný ako vzťah hardvéru k softvéru, pričom softvér to sú kvanty a hardvér je hmota.

Z kvantovej fyzike tiež vyplýva, že hmota nie je nič iné, ako istý prejav alebo výsledok kvantových aktivít. Môžeme to vyjadriť aj tak, že hmota nie je nič iné, ako duch vypustený z fľaše. Ak sa do nej vráti, tak prestane mať svoju formu a prestane teda existovať ako duch.

Kozmos vo svojej podstate nie je nič iné, ako energia kombinovaná a či saturovaná informáciami. Kozmos je gigantickým kvantovým počítačom, ktorý neúnavne a neprestajne kalkukuje a vypočítava realitu a vytvára z nej nové reality.

Tieto  procesy vedú nevyhnutne k evolúcii, ku komplexite a k vedomiu. My, ako biologické bytosti (ale aj všetky ostatné organizmy) sme súčasti takýchto procesov - sme s nimi fundamentálne spojení. Naše vedomie odzrkadluje štruktúry kozmu a sa podieľa na ich vytváraní.

Niekde v strede nekonečných dimenzií kozmu, v jeho zakrivenom časopriestore a medzi mysterióznymi, akoby "bláznivými" kvantami, sme my, my - ľudské bytosti, podobajúce sa viac dúhe a fatamorgáne, ako kvapkám dážďa alebo skalám. Sme nevyspytateľné, samosatvoriace básne – sme metaforické posolstvá kvantov. A čo je v kvantoch, to je večné.