Ukrajina, to je americká bitka o Európu

Ukrajinský konflikt prerástol do ukrajinskej vojny. To treba podčiarknuť. A ukrajinská kríza je vojnou o Európu.

Vojna sa vrátila do Európy opäť, a to už v roku 1990, keď sa nasťahovala na Balkán. Vtedy išlo o rozpadajúce sa štáty a veľmoci mali záujem balkánsky konflikt vyriešiť a ukončiť, lebo sa nedotýkal priamo ich bezpečnostných záujmov. Bolo to inakšie ako v roku 1914 - vtedy bol Balkán akousi hranicou medzi sférami vplyvu mocností. Dnes je takou hranicou Ukrajina.

Vojna o Ukrajinu je vo svojej podstate dvojnásobná vojna o Európu :

1, ide o dôležité sféry vplyvu

2, ide o to, akú budúcnosť bude mať Európa - či bude v "zajatí" USA, alebo či bude slobodná a v úzkej kooperácii s Ruskom.

Môj komentár:

V Ukrajine sa rozhoduje sa, či Európa bude samostatná, svojprávna a silná, s dostatočným potenciálom energie a surovín, čo pri kooperácii s Ruskom bude mať zabezpečené, alebo sa stane trhom, závislým od USA, pričom nebude mať nijaké istoty pri získavaní surovín pre svoj priemysel. 

Ako vždy pri vojnách, ide svetu o otázku viny, kto bol ten, kto ju zapríčinil. Niekedy je možné na ňu jednoznačne odpovedať, inokedy nie. V tomto prípade je vina jednoznačne na strane Západu, predovšetkým na strane Washingtonu. Západ záhaňal Moskvu roky systematicky a vytrvalo do úzkych. Washington sa chvastavo vydával za pána sveta. Stačí pripomenúť len jedno hlupé a nafúkané vyhlásenie amerického prezdenta Baraka Obamu, keď urážlivo nazval Rusko len akousi podradnou regionálnou mocnosťou. A pre Rusko a pre jeho prezidenta Putina neexistuje väčšie zhodenie, ako keď prvý muž USA opovržlivo povie, že Rusko nie je rovnocenné s USA. 

Západ chce dostať Ukrajinu vojensky i ekonomicky do svojej moci a pod svoju kontrolu. A samozrejme v takom prípade sa posunie aj NATO až na hranice Ruska. Taká situácia je pre Moskvu absolútne neakceptovateľná a preto bola nútená reagovať vojensky a podporovať východoukrajinských proruských separatistov, aby aspoň časť Ukrajiny ostala pod jej vplyvom. To však musí každý objektívny človek uznať a akceptovať ako výsostné právo Ruska na ochranu svojich záujmov. Nie je to nič iné, ako sebaobrana pred agresorom.  

USA je štátom, ktorý nemal nikdy žiadne zábrany riešiť problematiku týkajúcu sa jeho záujmov násilím a vojnami. Preto je úplne jedno, čo robí v tomto smere Rusko, lebo to bola Amerika, ktorá urobila vojnu v posledných desaťročiach takpovediac "akceptovateľnou záležitosťou" - ale len tú, ktorú iniciuje Washington. Vojna sa stala výhodnou opciou 21. storočia. Korupčné médiá jej v prípade potreby uľahčujú a vyhladzujú cestu do vedomia spoločnosti, aby ju nielen akceptovala, ale aj politicky podporila. Morálka a humanistické cítenie sa tak neutralizujú a zabíjanie a vraždenie sa oslavuje ako nacionálne hrdinstvo.

Každá z takýchto vojen sa radikalizuje a brutalizuje a generáli nemajú najmenší problém s nedoržiavaním ľudských práv a ich porušovaním, ako nám to americké vojny viackrát veľmi názorne demonštrovali. A nikto ich za to nebral na zodpovednosť, dokonca ani za zločin ukrutnej neľudskosti, ktorú neskrývane preukázali svetu so svojím Guantanámom. Nikto ich za to nepohnal pred súd a neodsúdil, ako to bolo urobené v prípade Srba Miloševiča a srbských generálov z balkánskej vojny v deväťdesiatych rokoch.