Ukojí oceán náš nenásytný a čoraz väčší hlad po surovinách?

Vo veľkej hĺbke oceánu, niekde medzi Mexikom a Havajskými ostrovmi sa v roku 1978 pohybovali dva špeciálne stroje, ktoré transportovali rúrami na loď nad nimi 800 ton tzv. mangánových hrúd.

Išlo o hrudy veľkosti zemiakov, ktoré obsahovali vzácny mangán. Najväčšie mali dokonca veľkosť karfiolu.

Mangánové hrudy vznikali v priebehu miliónov rokov, keď sa v morskej vode rozpustené častice usadzovali na nejakých objektoch na dne, napr. na úlomkoch kameňov alebo na zube už dávno neexistujúceho žraloka a pod.

Mangánové hrudy v oceánoch ale nepozostávajú len z mangánu. V každom prípade ale majú vysoký obsah tohto vzácneho elementu – až do 27 percent. Rastú mimoriadne pomaly – okolo 5 milimetrov za milión rokov. Možno ich nájsť v hĺbkach 4000 až 6000 metrov.

Po mangáne je v hrudách najviac železa, asi 15 percent. Ďalšie prvky ako kobalt, meď, zinok a nikel sú obsiahuté v hrude  od 0,2 percenta až do jedného percenta.

Približne 15 percent mangánu v morských hrudách pochádza z odumretých morských mikroorganizmov, ktoré boli vo vápencových ulitách – tento podiel mangánu sa označuje ako hydrogenetický podiel.

Koncom sedemdesiatych rokov mali priemyselné krajiny vážny záujem o ťažbu mangánu z mora, lebo sa zdalo, že jeho pozemské ložiská, ako aj pozemské ložiská ďalších technologických kovov sa čoskoro vyčerpajú.

Už skoro sa však ukázalo, že technika získavania týchto kovov z morského dna bola v tých časoch ešte mimoriadne drahá a keďže sa objavili ich nové pozemské ložiská, tak pripravené plány na podmorskú ťažbu sa založili a sa na ne postupne zabudlo.

Ale teraz sa veci zmenili a spotreba technologických kovov extrémne narástla. Potrebujeme ich v obrovských množstvách pri digitalizovaní, pre smartfóny, laptopy, E-autá, solárne elektrárne, veterné elektrárne, a podobne.

Napr. v jednom E-aute je 5 až 10 kilo kobaltu a v najbližších 20 – 30 rokov sa ich vo svete vyrobí niekoľko sto miliónov.

Preto sa opäť fokusujeme na zabudnuté plány a teraz sú už aj technické možnosti ťažby technologických kovov z dna oceánov celkom iné ako pred pol storočím.

Veľmi zaujímavou oblasťou pre ich ťažbu je tzv CCZ zóna v severnom Pacifiku,  ktorá má plochu EÚ a len tam je asi 44 miliónov ton kobaltu, čo je trojnásobok pozemských zdrojov.

Dosiaľ neudelil Medzinárodný úrad, ktorý má dozor nad celým morským dnom, žiadnemu štátu právo na ťažbu kovov z morského dana. Musí sa najprv ešte vypracovať špeciálny právny rámec. Počíta sa s tým , že s ťažbou sa začne v roku 2022.