Turecko je rozpoltené viac ako sa to javí. Islamistické frakcie bojujú proti sebe

Súčasná situácia v Turecku poukazuje na hlboké trhliny v tureckej spoločnosti. Puč proti diktátorovi  Erdoganovi a následné brutálne represívne opatrenia a aktivity proti všetkým jeho odporcom i proti tým, ktorí sa mu len zdali byť nebezpečnými, hoci sa vôbec ničoho nedopustili, poukazujú na to, že politická i občianska scenéria krajiny na Bospore je ovládaná nenávisťou a hlbokou nedôverou jedných voči druhým. Znepriatelené islamistické smery bojujú proti sebe a zároveň bojujú aj proti demokratickým občianskym štruktúram a predovšetkým proti slobodne a nezávisle mysliacim žurnalistom a intelektuálom. A tak možno charakterizovať dnešné Turecko  ako krajinu, kde bojuje - symbolicky vyjadrené - každý proti každému.

Napriek tomu, že v Turecku boli kemalisti a islamisti vždy proti sebe, tak sa dokázali vždy vtedy spojiť, ak išlo o potláčanie spoločného nepriateľa, a tým boli dlhé desaťročia komunisti. Potom od roku 1990 to bol boj proti regionálnym despotom a proti medzinárodnému terorizmu a proti Kurdom, kedy bojovali v jednej línii.

Od roku 2002 sa ale situácia medzi nimi zásadne zmenila. Začala sa tvrdá konfrotácia medzi najsilnejšou a zároveň poslednou baštou kemalistov, ktorou bola vysoká vojenská hierarchia a islamskou konzervatívnou stranou AKP a Gülenom a jeho prívržencami.

Od roku 2003 sa  darilo AKP a hnutiu Gülena s podporou ďalších islamistických zoskupení obsadzovať čoraz viac dôležitých miest v štátnych inštitúciách a v armáde. Z toho vyplýva, že pôvodne Erdogan potreboval Gülenovu podporu a plne ju využíval. Len vďaka tomu sa tureckým islamistom a Erdoganovi podarilo strhnúť absolútnu moc v Turecku na ich stranu. Neskôr však Erdogan urobil všetko pre to, aby Gülena a jeho hnutie difamoval a napokon ho vyhlásil za nepriateľa štátu.

Aby Erdogan rozhodol boj o moc v štát jednoznačne pre seba, tak sú mu dobré akékoľvek špinavé metódy. V roku 2013 sa spojil so svojím starým a úhlavným nepriateľom  - s kemalistami.  Dal prepustiť z väzenia viacerých vysokých, veľmi vplyvných kemalistických dôstojníkov, ktorí boli obvinení z prípravy puču proti vláde – teda proti nemu. Dostal ich tak na svoju stranu. Súčasne Erdogan dosiahol to, že Gülenove hnutie bolo v roku 2014 obvinené zo spolupráce so zakázanou kurdskou stranou PKK a tým dostalo „pečiatku“ terorizmu. Fethullah Gülen, ktorý je religióznym vodcom hnutia, žije od roku 1999 v dobrovoľnom azyle v USA.

Erdoganovo Turecko nie je viac právnym a ani demokratickým štátom.