Stoja za tým dobre známe kruhy v USA. Alebo má trojica Putin, Schröder, Trump ešte nejaké ukryté tromfy v rukáve? Azda aj jednu účinnú „kráľovnú“ v tejto napínavej „šachovej“ partii?
Som presvedčený, že „tajný trojspolok“, ku ktorému sa pripojil aj minister Gabriel a má v ňom dôležitú funkciu, má svoj tajný plán, do ktorého nevidia tí, ktorí Trumpovi dali šach.
Gabriel ostal hrdinsky zaťatý a nepodal kompletnú správu o čom všetkom hovoril v Petrohrade s Putinom a Schröderom. Vyzval ho k tomu kabinet kancelárky, lepšie povedané len CDU-CSU ministri.
Medzičasom už Gabriel však naznačil, že nevylučuje možnosť, že bude nasledovať Schrödera do náručia Putina a prijíme dôležitú pozíciu v Rosnefte.
Mimochodom, Gerhard Schröder sa nedávno oficiálne rozišiel so svojou manželkou a je voľný pre svoju novú veľkú lásku, 48 ročnú Juhokórejčanku zo Seulu, o ktorej zasvätení vedia, že je za mierové vyrovnanie vzťahov s KĽDR a má veľmi dobré kontakty k svojmu prezidentovi.
Že by mala istú významnú úlohu v „trojspolku“?
Hore zmienené kruhy extrémne hnevá zdanlivo najmenej významný muž „trojspolku“ Schröder, lebo zatiaľ neodhalili jeho „krivolaké chodníčky“ k Trumpovi.
Pozícia Schrödera ich veľmi ruší.
Z ich pohľadu je to muž, ktorý ako kancelár nemal dobré vzťahy s ich človekom, prezidentom Bushom a ako šéf vlády sa veľmi zblížil s V. Putinom a od samého začiatku sa veľmni zasadzoval za strategicky problematický ruský Pipeline-projekt a neskôr v ňom prevzal dôležitú funkciu. A teraz chce ešte viac.
Jeho priateľ Putin mu to ponukol. Stane sa členom alebo dokonca aj šéfom dozornej rady Rosneftu.
Rusko sa s úspechom pokúša týmto spôsobom získať na svoju stranu dôležité osobnosti zo Západu a využíva ich pre upevňovanie svojich geopolitických záujmov.
Celá ruská podnikateľská elita je zapriahnutá do politických záujmov Moskvy (akoby to v prípade USA bolo inakšie, len s malým rozdielom, že tam politika Obamu slúžila podnikateľskej elite).
Podľa hlasov z „vysokých kruhov“ USA im Trump v súčasnosti robí oveľa menšie starosti ako Putin a je už pokladaný za „skroteného“ a robí zahraničnú politiku podľa ich predstáv, teda v náväznosti na Obamu, aj keď pritom občas škrípe zubami.
Hlasy tvrdia:
Donútili sme ho k tomu stále prebiehajúcimi vyšetrovaniami jeho kontaktov k Rusku počas volebného boja i k ruským bankám, ako aj tlakom, ktoré na neho neprestajne vyvíjajú naše médiá.
Preto bol aj ochotný (z donútenia) odstaviť proruské osoby zo svojho bezprostredného okolia. Prinútili sme ho – aj vďaka nám oddaným generálom – aby akceptoval to, čo rozbehol Obama – posilnenie NATO a jeho rozšírenie až na ruské hranice. Hoci sa tomu veľmi vzpieral a kritizoval Obamu, teraz to napokon musí sám ďalej podporovať.
A tak Trump či chce a či nie musí robiť tlak na Moskvu a nie jej manifestačne podávať ruku, ako to robil ešte pred niekoľkými mesiacmi. A aj v prípade Ukrajiny sme ho prinútili k tomu, že sa musí postaviť za Porošenka a tým aj proti Putinovi.
Je tu aj arogantné vyjadrenie týchto protiputinovských a protitrumpovských USA-kruhov o Nemecku, a to bez toho, aby sa pýtali Nemcov, čo si o veci myslia:
Námietky, že sankcie proti Rusku uškodili Nemecku (tak sa vyjadril nielen Schröder s Gabrielom, ale aj politici FDP, Ľavice, a to dokonca teraz v zhode aj s AfD), sú nezmyslom, lebo je absolutne v záujme Nemecka (nemeckí politici teda nevedia, čo je v záujme ich krajiny, musia ich poučiť Američania), aby Rusko, ako revizionistická mocnosť, ktorá si bezohľadne anektovala viaceré cudzie územia, bola v budúcnosti slabšia, ako je dnes, a to je pre Nemecko dôležitejšie, ako nejaké smiešne malé vlastné straty, ako dôsledok sankcií.
Tieto USA-kruhy už sebaisto veria, že svoju hru už vyhrali.
Existuje ale niekolko súvislostí a faktov, zatiaľ skrytých v úzadí, ktoré svedčia o tom, že spojenie Putin Trump dostalo trhliny len na povrchu a že Moskva má v „šachovej partii“ s vysokými kruhmi USA v zálohe utajených ešte niekoľko zdanlivo bezvýznamných „sedliakov“, ktorí však vo vhodnom okamihu vytiahnu ukryté, veľmi ostré „dýky“ a „prebodnú“ nepriateľského „kráľa“.
