Trump pohrozil BRICS, že ak vytvoria svoju vlastnú menu BRICS, ktorá ohrozí globálnu dominanciu amerického dolára, tak zareaguje 100% clami

Trump v yhlásil: „Žiadame tieto krajiny, aby sa zaviazali, že nevytvoria novú menu BRICS a ani nepodporia žiadnu inú menu, ktorá by nahradila mocný americký dolár, lebo by čelili 100% clám a môžu sa potom rozlúčiť s predajom vo skvelej  ekonomike USA.

Neexistuje žiadna šanca, že BRICS nahradí americký dolár v medzinárodnom obchode a každá krajina, ktorá sa o to pokúsi, by sa mala s Amerikou rozlúčiť.“

Trump dobre vie, aký dôležitý je dolár pre USA. Celý „obchodný model“ USA je založený na tom, že dolár je svetová rezervná mena, ktorú si musí každá krajina kúpiť, ak sa chce podieľať na medzinárodnom obchode, pretože s väčšinou surovín, nielen ropou, sa obchoduje primárne v dolároch.

Iba táto požiadavka na doláre umožňuje USA nahromadiť rekordné úrovne dlhu napr. aj na zaplatenie svojej armády.

Dolár je teda základom nielen ekonomickej sily USA, ale aj vojenskej a politickej moci.

Trumpovo zverejnené vyhlásenie je teda logické, pretože BRICS otvorene hovorí o obchádzaní dolára ako svetovej rezervnej meny v obchode. Nie je to spôsobené nepriateľstvom voči doláru, ale skôr výsledkom inflačných sankcií USA uvalených na najrôznejšie krajiny, ktoré vždy zahŕňajú samotný dolár tým, že bránia príslušným krajinám obchodovať s dolármi.

Z tohto dôvodu sa krajiny BRICS, z ktorých niektoré sú pod sankciami USA, rozhodli vytvoriť vlastnú menu BRICS pre medzinárodný obchod. Toto nie je projekt, ktorý prebehne zo dňa na deň, bude to nejaký čas trvať, ale BRICS sa rozhodli a urobili prvé kroky v tomto smere, ako Putin vysvetlil po poslednom summite BRICS.

Otázkou teraz je, či Trumpova hrozba na BRICS vôbec zapôsobí. Dá sa s istotou povedať, že Trumpova hrozba by krajinám BRICS Rusku a Iránu vôbec nemala vadiť, pretože sú zo strany USA sankcionované do takej miery, že im je jedno, či a aké vysoké clá USA uvalia na ich produkty, pretože pre sankcie s USA de facto už neobchodujú.

S Čínou by to mohlo byť iné, pretože takmer 15 percent čínskeho exportu v súčasnosti smeruje do USA, čím sa USA stali suverénnym exportným trhom Číny číslo 1. USA však už teraz neustále zavádzajú nové clá na čínsky tovar, a preto je otázne či hrozba vyvoláva v Číne priveľký strach, keď možno kedykoľvek očakávať nové represívne clá v USA.

Napriek tomu 100% americké clá by Čínu samozrejme poškodili, otázkou je len to, či by sa Čína kvôli tomu podriadila USA.

V Indii, ktorá vo všeobecnosti prijala neutrálnu a nejednotnú zahraničnú politiku, by to mohlo byť iné. USA sú pre Indiu jednoznačne exportným trhom číslo jeden a takmer 18 percent indického exportu smeruje do USA. Či sa však hrdá India nechá za Trumpa takto surovo ohrozovať zo strany USA, je otvorenou otázkou.

Trumpove hrozby budú mať pravdepodobne oveľa menší dopad na Brazíliu, pretože Čína je exportnou krajinou Brazílie číslo 1 s viac ako 30 percentami. Na druhom mieste nasledujú USA, ktoré sa však na brazílskom exporte podieľajú len 11 percentami.

Podobne je na tom aj Juhoafrická republika, pre ktorú je exportným trhom číslo jeden Čína s 11 percentami, nasledovaná USA so siedmimi percentami.

Zavedenie takýchto ciel navyše nepoškodzuje len vývozcov.

V USA by také clá viedli k zodpovedajúcemu zvýšeniu cien tovarov z postihnutých krajín, čím by podporili infláciu.

Tak ako približne 15 percent čínskeho exportu smeruje do USA, tak Čína je po Mexiku importnou krajinou číslo 2 pre USA.

Aj Bloomberg v reakcii na Trumpovo vyhlásenie napísal, že jeho pokusy zastaviť dedolarizáciu v obchodoch, o ktorú usiluje  BRICS prostredníctvom tlaku a hrozieb uvalením vysokých ciel môžu mať opačný efekt. Podľa odborníkov, ktorých oslovila agentúra Bloomberg, by táto taktika práve mala tendenciu tlačiť krajiny, aby spolupracovali s BRICS pri hľadaní alternatív k doláru.

Bloomberg navyše poukazuje na to, že Trumpov verejný prísľub zvýšiť dovozné clá by zvýšil volatilitu na devízovom trhu. Podľa Brada Setsera, bývalého úradníka amerického Ministerstva financií, to „podkopáva dôveru v dolár“. Bloomberg citoval aj Ulricha Leuchtmanna, vedúceho menového výskumu v nemeckej Commerzbank:

"Odteraz bude každý, kto používa dolár na platenie, vnímať taký Trumpov krok ako jarmo USA uvalené na štáty."

Takže Trumpova hrozba by mohla v skutočnosti urýchliť proces odklonu krajín od dolára, najmä preto, že to nie sú v žiadnom prípade len krajiny BRICS, ktoré sa pri obchodovaní čoraz viac spoliehajú na platby vo svojich národných menách namiesto dolára, aby sa vyzbrojili proti nebezpečenstvu vydierania zo strany USA so sankciami.