Trpká pravda, o ktorej Západ mlčí: Ukrajina platí za vojnu, ktorú nevyhrá, nezaplatiteľnú cenu

Mobilizácia ďalších vojakov sa stáva  neriešiteľným osudovým problémom. Armáda potrebuje na udržanie frontu, ktorý sa jej rúca, státisíce ďalších vojakov. Ekonomika a spoločnosť sú však proti. Kyjev stojí pred de facto neriešiteľnou dilemou.

Po dvoch rokoch obrannej vojny proti Rusku zápasia Ukrajinci s dvoma zásadnými problémami, ale majú aj kopu ďalších:

Armáda nemá dostatok munície a vojakov. Ukrajinci sú v dodávkach zbraní silne závislí od zahraničia. Mobilizácia ďalších bojovníkov je však ich vlastnou zodpovednosťou. Vrchné velenie chce ďalších 450 000 až 500 000 mužov, ktorí by zaplnili  obrovské a rastúce medzery na fronte, aby tak uvoľnili jednotky, ktoré sú už vyčerpané, lebo sú na fronte dva roky a znovu získali nové.

Hrozí, že táto požiadavka roztrhne Ukrajinu politicky a sociálne na viac „kusov“. Prezident Zelenskij to vie a váha, a je čoraz nepopulárnejší, kým Rusi postupujú v Donbase.

Nečinnosť sa dá len ťažko vysvetliť vojensky. Ale odpor voči rozširujúcej sa mobilizácii je obrovský a pochádza zo širokej škály záujmových skupín.

Mobilizačný zákon vyznieva už so 4200 novelami takmer groteskne a v tej forme je jednoznačne nerealizovateľný. Je okolo neho ostrý spor.

Napriek veľkej urgencii už vyše dvoch mesiacov „trčí“ v parlamente. Ministerstvo obrany muselo stiahnuť pôvodnú verziu po nepokojoch v Najvyššej rade. Nová verzia prešla prvým čítaním začiatkom februára. Odvtedy však bolo pridaných viac ako 4 200 dodatkov, čo ešte viac oneskorilo prijatie.

Armáda chce znížiť minimálny vek, v ktorom môžu byť Ukrajinci vyslaní do boja, z 27 na 25 rokov. Predtým by mali absolvovať aspoň trojmesačný výcvik, čo dnes nie je vždy zaručené. 18 až 24-roční ľudia by už nemali navštevovať náborovú školu v pevne stanovenom čase, ale namiesto toho by mali absolvovať flexibilnú päťmesačnú vojenskú službu. Zákon jasnejšie upravuje, kto je oslobodený z dôvodu rodinných povinností alebo zdravotného postihnutia.

K novinkám patrí aj zavedenie elektronického registra, prostredníctvom ktorého je možné doručovať predvolanie.

Vojenské orgány dnes často nevedia, kde sú branci:

Vojna vyhnala milióny ľudí z Ukrajiny alebo ich prinútila utiecť do zahraničia. Preto by sa mali registrovať aj muži z diaspóry.

Vojaci, ktorí slúžili nepretržite 36 mesiacov, by po novom mali mať možnosť napísať žiadosť o demobilizáciu, o ktorej však musí rozhodnúť vrchné velenie. Vo veľkej väčšine prípadov bude zamietnutá.

Návrh zákona zároveň stanovuje prísnejšie tresty pre tých, ktorí sa snažia vyhnúť vojenskej službe. Tie sa týkajú aj konfiškácie majetku, napríklad áut, časti nehnuteľností a pod.

Základná dilema však zostáva:

Ukrajina musí riešiť extrémnu protikladnosť vojenských a ekonomických záujmov, vyhrotenú neporovnateľne viac ako kedykoľvek predtým. Vojna ničí krajinu – ani to Západ veľmi nezaujíma. Kyjev na tento rok vyčlenil na obranu 40 miliárd dolárov. Ale to sa vzťahuje len na súčasnú veľkosť armády. Dodatočná mobilizácia pol milióna mužov by stála ďalších aspoň 15 miliárd dolárov. Odkiaľ tieto peniaze prídu, nie je jasné.

Problém však siaha ešte hlbšie:

Západní partneri už platia viac ako polovicu vládnych výdavkov, no len civilných. Kyjev musí svoj vojenský rozpočet financovať z daňových príjmov. Mobilizácia 500 000 mužov by tiež znamenala, že by už neboli platcami daní. Tým by sa obrovská diera v rozpočte ešte zväčšila.

To je dôvod, prečo podnikateľské združenia teraz doslova už idú na barikády. Európska obchodná asociácia, ktorá zastupuje 1000 spoločností, vyzýva na „rovnováhu medzi frontom a ekonomikou“. To je ale v súčasnej situácii na fronte sotva možné.

Mnoho spoločností trpí nedostatkom pracovnej sily a nedostatkom zákaziek v dôsledku vojny a úteku aj kvalifikovaných pracovníkov na Západ, ale aj do Ruska. Sťažujú sa tiež, že často zostáva nejasné, ktoré sektory sú vyhlásené za strategicky dôležité a ktorí zamestnanci sú preto z mobilizácie vylúčení.

Západ mlčí aj o tom, že veľa Ukrajincov nie sú žiadni hrdinovia a sa boja smrti a svojvôle veliteľov.

Aj už nie sú žiadne masy nadšených dobrovoľníkov, ako o tom písal lživo mainstream.

Koncom februára prieskum ukázal, že muži sa vo veľkom vyhýbajú službe najmä z týchto dôvodov:

Slabé vojenské vybavenie, strach zo smrti, neurčitá dĺžka služby a strach zo zlého veliteľa.

Vojenské jednotky sa pri hľadaní personálu čoraz viac spoliehajú na súkromné ​​pracovné agentúry. Podľa ministerstva obrany sa za posledné mesiace zaregistrovalo len necelých 50-tisíc ľudí.

Najväčším problémom zostáva hľadanie kandidátov do frontových bojových jednotiek. Tu sú podmienky najtvrdšie:

Takmer každý už dva roky prakticky bez prestania bojuje, často v jednoduchých úkrytoch proti oveľa lepšie vybavenému nepriateľovi.

Budúcnosť krajiny je nielen ohrozená – ale kardinála otázka je: Bude Ukrajina ešte celá a svojprávna?

Na proklamované (ale len rétorické) „zabezpečenie“ budúcnosti boli z povinnosti bojového nasadenia vyňatí muži do 27 rokov. Mládež by vraj mala žiť ďalej. Namiesto toho musí do zákopov ísť generácia ich otcov.

Priemerný vek ukrajinských vojakov je 42 rokov. To je veľmi kritické. Takíto bojovníci sú síce skúsení, no sú menej fyzicky odolní, mnohí majú za sebou choroby, čo vedie k početným vojenským a zdravotným problémom. Absurdné pre boje na fronte.

A krízy, vnútorné konflikty a strata územia však spôsobili, že počet obyvateľov Ukrajiny sa prudko zmenšil. Pôrodnosť klesla už v 90. rokoch. Podľa odhadov Svetovej banky je podiel ľudí vo veku 20 až 34 rokov v mužskej populácii len 17 percent, zatiaľ čo podiel ľudí vo veku 35 až 49 rokov je 26 percent. Náborový fond je teda podstatne menší.

To všetko – a ešte oveľa viac na problémoch, ktoré sužujú Ukrajinu – Západ nerieši!

Ten Ukrajine prisúdil tragicko-smutný údeľ:

„Musiš zvíťaziť a ak nie, potom zhyň!“