Tri základné filozofické kategórie ľudskej morálky

Ľudská morálka je stará niekoľko stotisíc rokov. Jej zrod súvisí zo zrodom pocitu „my“. Zárodok morálky vznikol niekedy  pred 350 000 až 400 000 rokmi, keď vtedajší ľudia začali v skupinách spoločne hľadať potravu a spoločne loviť a si potom tak získanú obživu rozdelovať.

Tak sa medzi ľuďmi vytvárali kooperatívne vzťahy a pre prežitie skupiny sa stávali životne dôležitými.  Z toho sa postupne vytváral pocit vzájomného rešpektu a pocit potreby jeden druhého.

S rastom populácie sa potom vytvárali kolektívne skupinové identity a v ich rámci boli potrebné prvé sociálne pravidlá a sociálne normy. „Pôda“ pre vznik morálky bola pripravená.

Potom oveľa neskôr v antickom Grécku grécki filozofovia postulovali tri základné kategórie ľudskej morálky. A to v podstate platí aj pre dnešné moderné spoločnosti.

Morálka ako splnenie zaväzujúcej povinnosti – etika povinnosti

Otec je povinný starať sa o svojich potomkov. Povinnosťou vojaka je chrániť svoju vlasť. Povinnosťou žiaka je počúvať učiteľa. Povinnosťou dospelých detí je nikdy nezabúdať na rodičov. To všetko zahŕňa etika povinnosti.

Profesor Luis Pereira 1947 - … hovorí, že sú pravidlá, ktoré sa musia akceptovať, nech sa udeje čokoľvek. Jeho výpoveď úzko súvisí s etikou povinnosti.

Pflichtethik – etiku povinnosti - formoval filozoficky ako prvý skvelý nemecký filozof  Immanuel Kant 1724 – 1804.

Morálka ako výraz cnosti        

Známym propagátorom morálky, ktorá vychdza z cnosti, bol grécky filozof Aristoteles 384 až 322 pr.n.l. Bol presvedčený, že len tí ľudi, ktorí dokážu žiť cnostne, sú v živote šťastní. Učil, že  najdôležitejšími cnosťami sú spravodlivosť, pravda, skromnosť, porozumenie.

Morálka ako realizácia najväčšej užitočnosti

V tomto prípade ide o tzv utilitarizmus. Ten učí, že morálne je konať práve to, čo prinesie najväčší úžitok podľa možnosti všetkým členom spoločnosti alebo skupiny. Známym zástancom tejto morálky bol Niccolo Machiavelli 1469 až 1527, ktorý hlásal, že morálne je všetko to, čo zvýši a upevní moc štátu.