To si A. Einstein neželal – jeho geniálny mozog nenašiel pokoj ani po smrti - 1. časť

S Einsteinovým telom sa po jeho smrti stalo to, čo si geniálny fyzik želal. Nie však s jeho mozgom. S tým sa odohralo niečo, s čím Einstein vôbec nekalkuloval. Krátko po jeho smrti, 18. 4. 1955, v ten istý deň predpoludním odobral patológ Thomas Harvey z tela Einstein protizákonne mozog a urobil ho svojím vlastníctvom. Sľuboval si od toho veľkú kariéru. Plánoval ho vedecky analyzovať a výsledky neskôr publikovať. Veril, že to ho preslávi na celom svete a zároveň  sa z neho tak stane aj milionár.

Harvey bol šéfpatológom na Princeton Hospital a bol poverený, aby oficiálne zistil príčinu smrti zomrelého. Bola ňou prasknutá aorta v brušnej dutine.  Harvey diagnostikoval silné upchatie aorty cholesterínom. Potiaľ bolo jeho konanie konformné so zákonom. Potom sa však dopustil trestného činu, keď následne otvoril lebku a vybral mozog. 

Keď ho odvážil, tak bol prekvapený, že vážil málo. Bol presvedčený, že mozog takého výnimočného génia musí vážiť oveľa viac ako priemerný mozog – ktorý váži 1, 3 kg. Einsteinov mozog však vážil len 1, 23 kg.

Trochu sklamaný ho vložil do sklenenej nádobky s formalínom a uzavrel ju a vzal ju kriminálnym spôsobom so sebou domov. Nemal na to nijaké oprávnenie a urobil to tajne, bez toho, aby o tom niekoho informoval. Einsteinov mozog sa mal stať nasledovných štyridsať rokov jeho “trvalým spoločníkom”.  

Rez, ktorý v ten deň urobil do lebky mŕtveho Einsteina bol medzníkom jeho dovtedy 42-ročného života. Stal sa kriminálnikom, ktorý však nikdy nebol potrestaný za to, čo nedovolene urobil. Stal sa síce aj veľmi známym človekom, nie však takým slávnym, ako si to vysníval a  už vôbec na svojom čine nezbohatol tak, ako si to predstavoval.

Poobede, toho istého dňa  bolo telo Einsteina, presne podľa jeho želania spálené a jeho popol rozsypaný na neznámom mieste na všetky strany.

pokračovanie nasleduje