To mainstream i EÚ zamlčujú: Ukrajinský zákon zákazu používania ruštiny bol jeden z hlavných dôvodov ruskej vojenskej operácie na Ukrajine

Vo vojne na Ukrajine je niekoľko kľúčových faktorov. Tie však mainstreamové médiá, ktoré slúžia ako vojnová propaganda proti Rusku, zamlčujú.

Zákazom ruštiny vo verejnom živote nacionalistická kyjevská vláda zabránila mierovému riešeniu vojny na Donbase, ktorá trvá od roku 2014. Ďalšia eskalácia do dnešnej ukrajinskej vojny bola teda  naprogramovaná a nevyhnutná. EÚ a NATO to podporili.

Na Ukrajine asi 30 percent obyvateľov hovorilo po rusky, bol to ich rodný jazyk. Ruština sa stala oveľa bežnejšou v každodennom používaní. Na východnej Ukrajine a Donbase je hlavným jazykom ruština. Ukrajinčina a ruština sú príbuzné slovanské jazyky, ale líšia sa od seba o niečo menej ako napr. španielčina a portugalčina.

V Európe je niekoľko krajín s niekoľkými nezávislými jazykmi, ktoré sú úradnými jazykmi a vyučujú sa na školách. Vo Švajčiarsku sú to: Nemčina, francúzština, taliančina a rétorománčina. V Belgicku: Francúzština, flámčina a nemčina. A v Írsku: Angličtina a írčina.

Bez rešpektu a aktívnej podpory príslušných jazykov by tieto štáty boli už dávno rozdelené a rozpadnuté. V Belgicku by bola občianska vojna, ak by Valóni prinútili Flámov hovoriť po francúzsky. Vo Švajčiarsku by sa francúzsky hovoriaci Wels oddelili od nemecky hovoriacich švajčiarskych kantónov, ak by prišli s myšlienkou potlačiť francúzštinu vo Welslande. Pre Švajčiarov by to bola úplne absurdná a nemysliteľná predstava. Ľudia sú tam hrdí na jazykovú rozmanitosť.

Ale na Ukrajine je ruština diskriminovaná a zákonom zakázaná a EÚ to bez protiopatrení akceptuje!

5. mája 2019 vstúpil na Ukrajine do platnosti zákon o zákaze jazykov, ktorý vytlačil ruštinu z verejného života.

Ukrajinskí nacionalisti, ktorí pri prevrate 22. februára 2014 v Kyjeve obsadili najdôležitejšie vládne úrady, tak dosiahli jeden zo svojich cieľov. Deň po prevrate, 23. februára 2014, kyjevský parlament zrušil vtedy existujúci zákon o regionálnych jazykoch.

Zrušenie tohto zákona bolo jasným vyjadrením toho, o čom bol prevrat na Majdane. Potlačenie ruštiny, t. j. „etnické čistky“, bolo pre nacionalistov najdôležitejšie.

Zákon má 30 strán a je byrokraticky komplikovaný. Predpisy sa týkajú všetkých oblastí života. Na webovej stránke Kyjevského parlamentu je oficiálny preklad do angličtiny.

Zákon vyžaduje používanie ukrajinského jazyka vo verejnom a obchodnom živote. To znamená, že po rusky sa dá hovoriť len v čisto súkromných rozhovoroch a počas náboženských obradov. Dokonca aj v rusky hovoriacich regiónoch majú správy a úrady zakázané používať ruštinu.

Počas predvolebnej kampane majú proruské strany a kandidáti zakázané inzerovať v ruštine. Ukrajinčina je vyučovacím jazykom na školách a univerzitách a všetky skúšky sa konajú v ukrajinčine.

Na základnej škole sa rusky hovoriace deti môžu učiť okrem ukrajinčiny aj ruštinu „v samostatných skupinách“. Ale po základnej škole je už len ukrajinčina. Zákon o zákaze jazykov upravuje odstraňovanie ruštiny vo vede, kultúre, filmoch, kinách a médiách. Počítačový softvér, webové stránky a stránky sociálnych sietí musia byť tiež len v ukrajinčine.

Diskriminačný jazykový zákon obsahuje početné stránky predpisov pre všetky aspekty spoločenského života. Zákazníkom vo všetkých spoločnostiach, zariadeniach a lekárskych ordináciách je prikázané hovoriť po ukrajinsky.

Tieto nariadenia majú hlboký negatívny vplyv na život na Ukrajine. Širia a rozmožujú nenávisť v jej spoločnosti!

Ukrajinčina je povinná všade; len v rodine, medzi priateľmi alebo v kostole sa môže môže hovoriť ukrajinsky.

Vlády EÚ si boli samozrejme dobre vedomé tohto rasistického protiruského jazykového zákona.

Benátska komisia Rady Európy vo svojej správe z 9. decembra 2019 vyhodnotila zákon ako „porušenie princípu nediskriminácie“.

Nič sa ale zo strany Bruselu neudialo, nedošlo ani k žiadnemu politickému protestu a dokonca ani k zastaveniu platieb a dodávok zbraní zo strany EÚ. Namiesto toho EÚ a NATO  extrémne podporovali rasizmus na Ukrajine politicky, finančne a vojensky. Pretože na Ukrajine sa vraj bránia „západné hodnoty“ proti vraj diktátorovi Putinovi.

Je šokujúce uvedomiť si, ako dobre fungovali dezinformácie mainstreamových médií. Jazykový zákaz ruštiny na Ukrajine jednoducho zamlčali. Preto o tom málokto vie.

Týmto spôsobom bol utajovaný jeden z hlavných dôvodov vojny.

Namiesto toho mainstreamové médiá založili a ustanovili „jazyk“ iný, a to „nevyprovokovanej agresívnej vojny Ruska“ a neustálym opakovaním ho vpálili do povedomia verejnosti. A neustále prízvukovali, že kto týmto „jazykom“ nehovorí, ten nie je demokrat.