To čo urobila iránska raketa, keď poslala let PS752 k zemi, je obrovskou tragédiou pre Kanadu

To čo sa stalo pri Teheráne s ukrajinským Boeingom letiacim do Kyjeva, bolo veľkou a neodpustiteľnou chybou iránskej armády. Tá spôsobila, že lietadlo sa „nechtiac“ stalo terčom iránskej rakety, ktorá pôvodne mala iný cieľ. Táto tragédia však určite veľmi mnoho zmení. Vyzerá to tak, že k lepšiemu – žiaľ, stálo to životy 176 nevinných ľudí, ktoré boli vyhasené len niekoľko minút po štarte.

Ľudstvo je jednoducho nepoučiteľné:

Napriek ušľachtilosti niektorých náboženstiev, i napriek  obrovskému množstvu skvelých morálnych a etických múdrostí od najslávnejších filozofov a mysliteľov, stalé koná neporovnateľne viac zla ako dobra!

Vláda teheránskych mullahov, ktorá sa útokom na základne USA v Iraku chcela štylizovať do pozície smelých neohrozených hrdinov a krátky čas tieto pocity aj mala, sa odrazu ocitla v morálnej defenzíve. Po veľkej ostentatívnej oslave útoku, je tu odrazu vážne obvinenie z katastrofálneho zlyhania vlády i armády.

Indície, ktoré nepripúšťajú inú príčinu pádu lietadla, ako zásah raketou, sa množia. Jedným z nich je aj video, ktoré zachytáva moment kolízie rakety s lietadlom.

Ďaleká Kanada je v obrovskom smútku. Pád ukrajinského lietadla priniesol smrť  jej početným občanom. Až 138 ľudí zo 176, ktorí boli v lietadle, boli na ceste do Kanady. Teheránska katastrofa je aj kanadskou katastrofou.

Kanada od roku 1985, keď sa udial bombový atentát  na lietadlo Air India s Kanaďanmi, až dosiaľ nestratila toľko ľudských životov v dôsledku leteckého nešťastia ako teraz. Tisícky Kanaďanov sa zhromaždili na mnohých miestach v Kanade, aby zapálili sviečky a spoločne smútili. Smútočný prejav v Ottawe mal aj kanadský ministerský predseda Justin Trudeau.

Irán mal v Kanade dosiaľ svojím spôsobom nepriameho spojenca, lebo kanadská vláda bola proti tvrdým opatreniam voči Iránu, ako ich presadzoval Donald Trump. To všetko sa teraz určite zmení.

Religiózna vláda mullahov si sama zasadila tvrdý úder a bude donútená zmeniť smerovanie svojej politiky. Bude do nej musieť vniesť viac diplomacie a zľaviť zo svojej tvrdej nekompromisnosti. Teheran už súhlasil s tým, čo by predtým bolo nemysliteľné:

Do krajiny smú prísť americkí, kanadskí a ukrajinskí experti. Ešte v deň katastrofy to Irán striktne odmietal.

Diplomatický tlak z cudziny teraz na Teherán narastá. Požaduje sa od neho,  aby akceptoval medzinárodnú konferenciu, kde sa bude hovoríť aj o jeho oprávnených požiadavkách ohľadne jeho bezpečnosti, ale aj o jeho deštruktívnej politike na Blízkom východe.

Takýto vývoj situácie si mullahovia z Teheránu nepredstavovali zaiste ani len vo sne. Ich snahou bolo dosiahnuť zmiernenie sankcií USA bez vlastnej protihnodnoty. Alebo, ak by ten cieľ nedosiali, tak chceli za to finančnú náhradu od EÚ.

Uzavriem túto drámu nasledovne:

Tak ako už aj iné štáty pred ním, tak teraz je aj Irán o jednú tragickú skúsenosť bohatší. A síce o takú skúsenosť, že aj v prípadoch, keď sa plánovaný cieľ dosiahne, tak to môže mať nepredvídané a úplne nečakané, dramaticky negatívne sprievodné vedľajšie účinky, ktoré už dosiahnutý úspech odrazu totálne nabúrajú. V najhoršom prípade ho dokonca obrátia na totálny neúspech. A to v takej miere, že tieto vedľajšie účinky v konečnom dôsledku spôsobili dehonestujúcu morálnu i politickú porážku.