Text dole je z HS: Vážení čitatelia a priaznivci Hlavných správ, venujte, prosím, pozornosť tejto dôležitej výzve!

S nasledovnými riadkami z Hlavných Správ sa plne stotožňujem a verím, že aj vy, moji čitatelia.

Obraciame sa na Vás práve v tejto dejinnej chvíli s výzvou, ktorá má čo dočinenia s hrdým a zaväzujúcim prívlastkom slobody, ktorú si ctíme a pre ktorú pracujeme

Počnúc týmito prezidentskými voľbami totiž práve ideál slobody vidíme ako definitívne ohrozený. K moci sa už chystá strana, ktorá sa pod pláštikom boja s dezinformáciami a konšpiráciami v skutočnosti otvorene chystá umlčať svojich oponentov – okrem iného médiá, ktoré im reálne narušili monopol na pravdu a tým aj ovládanie más.

Umlčať médiá, ktoré hoci s chybami, zato však reálne garantujú slobodu prejavu pre všetkých a nevytesňujú politicky nekorektné názory, nezamlčujú fakty nehodiace sa do budovaného a presadzované obrazu sveta, podľa zištných záujmov oligarchických majiteľov a korporátnych zadávateľov reklamy. Umlčať aj nás.

Preto je, vážení čitatelia a priaznivci, pre nás aktuálna prezidentská voľba jednoducho voľbou už – existenčnou. A to bez ohľadu na vaše emócie spojené s priebehom a výsledkami prvého kola.

Existenčnou preto, lebo ak voliť nepôjdete, tak po sérii týchto a nasledujúcich a kampaňovo zreťazených volieb je vysoko pravdepodobné, že do dvoch rokov už ani žiadne ďalšie výzvy neuverejníme. Lebo jednoducho nebudeme.

Chápeme, vážení čitatelia a priaznivci, že boj za slobodu je v dnešných časoch frustrujúci. Oligarchia, či už tá alebo tá, je v presile. Táto presila sa dá nakoniec vyjadriť výškou prostriedkov vložených do manipulácií a pretavuje sa do počtu platených a namotaných politikov, žurnalistov, politických mimovládkarov, trolov, akademikov a osobností, ktorých smršť sa na bežných ľudí denno-denne valí z mienku tvoriacich médií (pre niekoho).

Nie náhodou táto prezidentská kampaň prekypovala oligarchickými peniazmi okato obchádzajúc zákonné limity tak, že neoligarchickí, reálne občianski kandidáti v nej nemali šancu. Mediálni mágovia to dali na Macrona.

Teraz je však čas odložiť minulosť, poučiť sa z chýb, zreálniť svoje očakávania a bojovať ešte nezlomnejšie a inteligentnejšie. Lebo začína ísť do tuhého. Uvedomme si, že prezident je dôležitá postava v mocenskej štruktúre štátu. Ak je spoločnosť čoraz rozdelenejšia, čakajú nás patové časy.

Problém skladania a rozpadu vlád sa môže ľahko pretaviť do úradníckych, t. j. nevolených vlád, ktoré menuje prezident. Ide tiež o ústavný súd, ktorého členov práve on vyberá a ktorí v budúcnosti dajú zelenú potlačeniu našich názorov. Potenciálne ľubovoľný z kontroverzných problémov súčasnosti (migrácia, LGBT požiadavky, ľudské práva, suverenita atď.) môže na ústavnom súde pristáť a nebude jedno, či ho bude riešiť konzervatívne alebo liberálne ladený senát. Nehovoriac o ďalších formálnych a neformálnych právomociach prezidenta a jeho priestore na šírenie politických názorov vo verejnom priestore z titulu jeho funkcie.

Aj preto a nielen preto, je zásadne chybná myšlienka „Nemá zmysel ísť voliť, aj tak sú obaja rovnakí“. Napovedať by malo už to, že v našich necenzurovaných sociálnych sietiach túto myšlienku cielene posilňujú trolovia nemenovaného volebného tímu, ktorý tak rád proklamuje zmenu politickej kultúry. Nepochybujeme, že práve pri tejto výzve sa hojne zapoja.

„Nemá zmysel, sú rovnakí“ je myšlienka chybná z tohto hlavného dôvodu: Nemôžeme na jednej strane hovoriť o zásadnom vplyve zahraničných alebo tunajších oligarchií, ktorí z politikov robia figúrkových hovorcov ich záujmov. A na druhej strane celý zmysel voľby prezidenta postaviť len na kandidátoch tak, ako keby za nimi nikto nebol. Ako vidno zásadnejšia autonómia prezidenta neplatí ani v USA, nieto ešte u nás.

Ak by sme sa pozreli do hláv Zuzany Čaputovej a Maroša Šefčoviča, naozaj by sme našli podobné mentálne svety. Šefčovič by pokojne mohol byť kandidátom aj druhej strany. Ale naša slovenská voľba je žiaľ v skutočnosti voľbou nie medzi týmito osobami, ale medzi záujmami dvoch politicko-oligarchických skupín. Konkrétne miestnej prozahraničnej garnitúry naviazanej na americko-bruselsko-korporátne štruktúry v opozícii k štruktúram miestnym politicko-podnikateľským.

Z nášho pohľadu obe skupiny deformujú demokraciu i  spoločnosť systematickým spôsobom. Každá inak. Ale je skutočne jedno, ktorú z nich si teraz  zvolíme?

Pre ilustráciu, otázku stačí uvážiť v kontexte vážnych spoločenských a svetových problémov, ktoré za roky našej existencie analyzujeme a ktoré sa z tzv. konšpirácií po dvoch rokoch stávajú pravdou: zbrojenie a návrat studenej vojny, rozmiestňovanie cudzích vojsk a základní na našom území, destabilizácie krajín a celých geografických regiónov, konvenčné a hybridné vojny, porušovanie medzinárodného práva, terorizmus, plazivá strata suverenity a národnej identity, bezohľadná globalizácia, ekonomické i surovinové vykorisťovanie, migračná a multikultúrna ideológia, rozvrat tradičných vzťahov a rolí v spoločnosti, konzum a rozpad morálky. Od geopolitiky až ku kultúre, vo svete i u nás, naozaj je to jedno?

Vážení čitatelia a priaznivci, je to na vás. Naša finančná existencia je koniec koncov na vás už dlho. Ale aby bolo ešte zrejmejšie, prečo ísť voliť, dovoľujeme si z vyššie uvedených dôvodov formulovať samotný text výzvy na účasť vo voľbách v druhom kole novým, demokratizačným jazykom. Či sa vám to páči alebo nie, tento newspeak budete počúvať čoraz častejšie. Aktuálna prezidentská kampaň ho raketovo spopularizovala. Tak buď si zvyknete, alebo zabojujete, aj keď to znamená rozhodovať sa medzi menším zlom.
Redakcia Hlavných správ, 26. marca 2019