Tam, kde sa začal Rím – slávny pahorok Palatín nad Tiberom

Palatín je jedným zo siedmich pahorkov, na ktorých sa rozkladá Rím. Nejeden z cudzokrajných návštevníkov Ríma o ňom už počul, ale sotva kto z nich vie, v čom spočíva jeho význam. Legenda hovorí, že odvrhnuté deti, Romulusa a Rémusa vychovala vlčica v malej jaskyni, ktorá bola v dávnych časoch na Palatíne. 

A bol to potom aj Palatín, kde podľa legendy založil Romulus v roku 753 pr.n.l. Rím. V jednom z mojich početných článkov som uviedol, že historická pravda je iná a že Rím založili až neskôr Etruskovia, a to v 6. storočí pr.n.l..

Takmer všetci Rimania ale veria na svoju peknú legendu, lebo v ich ušiach neznie príjemne skutočnosť, že ich mesto mali založiť Etruskovia, ktorých neskôr ich predkovia v krvavých bojoch úplne vykynožili. Na Palatíne našli archeológovia už dávnejšie pozostatky kolov, na ktorých stáli jednoduché chatrče osady, z korej neskôr vyšiel Rím, vládca sveta. 

Títo "Prarimania", si pre svoju osadu vybrali preto  Palatín, lebo odtiaľ mali dobrý výhľad do údolia pod nimi na miesto, kde v rieke Tiber bol jediný brod, cez ktorý sa bolo možné dostať na ich stranu. Tak mali kontrolu nad tým, kto k nim prichádza.

Brod bol hneď vedľa neveľkého ostrova Tiberina, kde sa začali prvé výmenné obchody medzi Palatínčanmi a prišelcami. Neskôr v tých miestach medzi Palatínom a pahorkom Kapitolom (ďalších päť pahorkov má mená:  Aventin, Caelius, Viminal, Esquilin, Quirinal) ležiacim oproti nemu, vznikli prvé rímske trhy - Forum Boarium (trh s dobytkom) a Forum Holitorium (trh so zeleninou).

Keď sa Rím po dobytí veľkých území na severe, ktoré obývali Etruskovia (dnešná Toscana) začal rozširovať a z mesta sa stala Rímska ríša, stále viac expandujúca, tak Palatín, ktorý vtedy už bol vnímaný ako niečo symbolicky posvätné a vznešené, sa stal miestom, kde chceli mať svoje vily a paláce rímski senátori a i rodiny bohatých patricijov.

Žili tam takmer všetci známi starí Rimania, ako Cicero, Catulus, Seneca, Markus Antonius,....Narodil sa tam a neskôr aj žil prvý rímsky cisár Augustus Gaius Octavius (63 p.n.l. – 14). A je priam neuveriteľné, a to po 2000 rokoch - a okrem Talianov, to vie len málo ľudí - že keď prídete do Ríma, tak môžete navštíviť vilu cisára Augusta, ako aj domicil jeho ženy Livie, ktorý s ňou susedí.

Vo vnútri ich domov sú na stenách ešte stále pôvodné fresky, dokonca aj ich farby sú ešte intenzívne - čo ma pri pohľade na ne, nadšením doslova omráčilo: Žiarivo rubínovo červená, krásna tmavomodrá, očarujúco sýto zelená,...... Ponorený do myšlienok som sa preniesol do doby cisára Augusta a predstavoval som si, ako si tento muž, ktorý umenie nesmierne miloval, často zrakom kĺzal po svojich freskách, po tých istých, na ktoré sa mohli pozerať aj moje oči o dve tisícročia po ňom.

V jeho dome je zachované aj cubiculum, neveľká miestnosť, kde neraz spal, meditoval, premyšľal i písal. Prekvapuje jednoduchosťou a účelnosťou - žiaden prepych hodný veľkého cisára. Tu treba vedieť, že najmocnejší muž vtedajšieho sveta si nepotrpel na luxus a v podstate ho neznášal. Bol tak absolútnou výnimkou nielen medzi cisármi, ale aj senátormi a boháčmi. 

Po Augustovi sa Palatín veľmi zmenil a jeho luxusom rozmaznaní obyvatelia ho postupne celý zastavali svojimi palácmi, takže zdiaľky pôsobil ako jeden obrovský pompézny palác.
Palatín možno považovať právom za kolísku celej našej západnej kultúry a takpvediac za jej začiatok.
Na Palatíne vznikol náš svet, náš spôsob myslenia a tým aj konania, vnímania a cítenia, a to so všetkým dobrým, ale aj zlým, ktoré z neho vzišli.
Rím je rodisko našej kresťanskej kultúry.

Bez Ríma by sme nikdy neboli tým, čím sme dnes – preto nedajme si to nikým vziať a nedajme si to nikým ani zničiť! 

Roma, la città più bella del mondo – Roma, la cittá eterna – Roma, tu sei solo nostra cittá per sempre!