Tajuplné neobyčajné vedomosti staroegyptských lekárov doby faraónov

Už pred 5 000 rokmi, dávno pred známym lekárom gréckej antiky, Hypokratom, pracovali na brehoch egyptského Nílu skvelí lekári a liečitelia, ktorých lekárske poznanie bolo veľmi obsiahle a v mnohom dosahovalo úroveň modernej medicíny. Z celej egyptskej ríše putovali k nim chorí. Veľkej väčšine z nich dokázali pomôcť. Na každú chorobu bol príslušný iný odborník. Lekári obdobia faraónov vedeli nahradiť amputované končatiny umelými protézami, vedeli navŕtať lebku, robili tzv. trepanácie, opravovali zuby, vyliečili zapalené rany, tehotným ženám predpovedali či dostanú chlapca alebo dievča a konali ďalšie malé či veľké lekárske zázraky.

Kto dnes cestuje ako Európan do Egypta, tak myslí určite aspoň na tri veci. Vidieť pyramídy, navštíviť Údolie kráľov a ostať zdravý. Ochrániť organizmus pred patogénnymi mikróbami, čo v tejto krajine, kde dodržiavanie hygieny je sotva na úrovni 19. storočia, nie je však jednoduché. Pravdepodobne máloktorý turista  vie, že práve v Egypte sa už pred tisícročiami lekárska veda vyvinula k odbornému umeniu. 

To všetko sa naučili v "Školách života", staroegyptských lekárskych akadémiách. Tam skúsení učitelia zasväcovali svojich žiakov do umenia liečenia a vyzývali ich k tomu, aby aj sami bádali a objavovali a hľadali nové metódy liečenia. Egyptské lekárstvo poznalo aj rôzne operačné metódy a tým aj operačné náradie. Lekári v starom Egypte vedeli presne, čo robia a prečo to robia. Svoje remeslo ovládali skutočne dobre a vykonávali ho veľmi zodpovedne a svedomite.

Najväčším vedcom starého Egypta bol Imhotep, ktorý žil v rokoch 2650 - 2600 p. n. l. a bol aj významný lekárom. Bol tiež architektom a filozofom a mal veľký vplyv aj na vývoj egyptského písma. Jeho meno znamená "Ten, ktorý prichádza v mieri." Historici ho nazývajú Leonardo da Vinci antiky. Bol ešte aj sochárom, astronómom, matematikom.

Niekedy okolo roku 2630 p.n.l. kráľovna Nimathapi, manželka faraóna Chasechemuia, bola tehotná. Porodila zdravého syna, ale po ťažkom pôrode všetko nasvedčovalo tomu, že nastala jej posledná hodina. Strácala krv a nikto jej nevedel pomôcť. V neďalekom meste žil mladý muž, o ktorom si ľudia rozprávali zázračné veci, ktoré robil ako lekár. Volal sa Imhotep. Faraón, keď už stratil celú nádej, že milovná žena prežije, si ho dal zavolať. Imhotepovi sa podarilo kráľovnú zachrániť. Urobil to tak, že jej zašil črevo, ktoré sa pri pôrode natrhlo, a tak sa krvácanie zastavilo. Syn faraónskeho páru vládol v Egypte ako známy faraón Djoser a urobil  Imhotepa po sebe najmocnejším mužom celého Egypta.