Tajuplná "fyzika prázdna". Existuje v kozme absolútne vákuum?

Jednou z najstarších otázok filozofov a prírodovedcov je otázka či existuje absolútne nič. Existuje niekde priestor, v ktorom je absolútne nič? Je niekde absolútne vákuum?

Už antiku tento problém zaujímal a napríklad veľký Aristotelees bol presvedčený, že príroda nikde nevytvorila prázdny priestor. A bol presvedčený aj o tom, že vákuum nie je možné vytvoriť ani pomocou techniky.

Časom sa však ukázalo, že Aristoteles sa mýlil. Už v stredoveku  boli niektorí vedci iného názoru a pokúšali sa vyrobiť vákuum. Jeden z prvých, ktorý dosiahol v tomto smere úspech bol Nemec Otto von Guericke, fyzik a prírodovedec – bol aj starostom Magdeburgu.

V roku 1657 pomocou pump na vzduch sa mu podarilo vytvoriť relatívne už veľmi kvalitné vákuum.

Počas náštevy cisára Ferdinanda III. v Regensburgu predviedol na Marktplatzi v jeho prítomnosti i pred veľkým davom ľudi niekoľko nebyčajných fyzikálnych pokusov, ktoré pre mnohých boli ako čarodejníctvo.

Pri jednom z pokusov dal pevne zložit spolu dve veľké medené polgule a potom pomocou svojich pump na vzduch z vnútra medenej gule vypumpoval vzduch. Následne odstránil upevnenia držiace polgule spolu. Jeho pomocníci zapriahli ku každej z nich po osem koní a pošibali ich. Kone napiek všetkej námahe, ktorú vynaložili, nedokázali dostať polgule od seba. Vákuum vo vnútri gule bolo silnejšie ako spoločná sila šestnástich koní.

Dnes máme už také pumpy – napríklad turbomolekulárne pumpy – ktoré dokážu vytvoriť také vysoké vákuum, aké je aj v kozme. Ide o natoľko prázdne vákuum, že pre zvyšné atómy, ktoré sú ešte v ňom, platí , že v priemere musia prejsť vzdialenosť 100 000 kilometrov, kým „stretnú“ iný atóm.

Teraz sa možno opýtať, prečo fyzikov zaujíma tak veľmi akési prazdno, keď sa v ňom nič nedeje. To však ale nie je tak.

Zásadne o vákuu totiž platí niečo pre laika veľmi prekvapujúce. Vo vákuu sa ukrýva celkom iný  a úplne odlišný kozmos, ako je kozmos hmoty, tak ako sa nám javí a ako ho poznáme. V tomto inom a odlišnom kozme za dejú doslova mysteriózne veci – ak sa na to pozeráme očami Newtonovej fyziky. Z jedného okamihu na druhý tam neustále vznikajú atomárne subčastice, aby takmer v nulovom čase opäť zmizli. Tento kozmos je kozmom akauzality a akauzálnych procesov. Prípomína to tajomný vybájený svet duchov.

Na záver si povedzme, že NIČ je možné a existuje, aj keď to znie paradoxne a Newton by  nám hneď protirečil, ale pre neho bola kvantová fyzika ešte takmer dvesto rokov pred svojím zrodom. A Newton by veľmi protirečil aj Einsteinovi a jeho teórii o relativite času.

K tejto fascinujúcej téme – „fyzika NIČOHO“ sa ešte určite vrátim v nejakom budúcom článku.