Tajomné Stonehenge v Británii. Je jeho pôvod v starom Egypte?

Stonehenge je jedna z najobdivuhodnejších a najzáhadnejších starovekých stavieb. Podľa oficiálnej archeológie sa dátuje jej vznik do mladšej doby kamennej a bola v prevádzke minimálne ešte aj v dobe bronzovej. Nachádza sa 13 kilometrov severne od anglického Salisbury. Je charakterizovaná megalitickou štruktúrou a pozostáva z niekoľkých koncentrických kruhov, tvorených veľkými kamennými kvádrami.

Okrem toho sa vo vnútri stavby nachádzajú ďalšie štruktúry, tvorené malými kamennými útvarmi, ako aj otvormi v zemi. V bezprostrednej blízkosti salisburského Stonehenge sú lokalizované ďalšie megality, ako aj dva kopcovité hroby.
Vybudovanie Stonehenge začleňuje oficálna archeológia do troch epôch.

Prvá fáza vzniku Stonehenge je uvedená približne rokom 3100 pr.n.l. Jeho najvýraznejšia štruktúra – obrovske megality – mala byť vybudovaná niekedy medzi rokmi 2500 až 2000 pr.n.l..

Niekoľkí progresívni renomovaní archeológovia sú však presvedčení, že táto záhadná stavba je oveľa staršia.
Mohutné, niekoľkotonové megality tvoria tajuplne pôsobiaci monument, o ktorom vieme, že je záhadným reliktom z dávnych dôb. Návštevník môže len hádať a domýšľať sa, o čo pri tejto stavbe jeho konštruktérom išlo a k čomu skutočne slúžil. Isté je v tomto prípade len jedno – predstavuje najvýznamnejšiu prehistorickú stavbu Európy.

V každom prípade sa zdá byť preukázaným faktom, že Stonehenge malo veľkú mystickú a kultovú hodnotu, a to aj počas ranného kresťanstva. Až do roku 500 sa v jeho okolí nesmeli realizovať nijaké poľnohospodárske aktivity. Veľa astronómov a archeológov sa najmä v ostatných desaťročiach venovalo premeriavaniu tejto stavby a hypotézam vysvetľujúcim jeho účel.

Je veľmi pravdepodobné, že Stonehenge bolo miestom kultového uctievania Slnka a aj miestom astronomických pozorovaní, teda svojim spôsobom bolo aj astronomickým observatóriom.

Tvorí ho vonkajší kruh z kamenných monolitov, vysokých takmer 5 metrov, pričom ich hmotnosť dosahuje 26 ton. Monolity sú navzájom prepojené mohutnými kamennými kvádrami, ktoré ich takpovediac zastrešujú. V jeho vnútri je kruh pozostávajúci zo štvortonových tmavých pieskovcových kameňov, údajne dopravených až z 230 km vzdialeného Preseli pohoria vo Walese.

Faktom ostáva, že až dodnes sa ešte žiadnemu vedcovi nepodarilo spoľahlivo objasniť, akým spôsobom dokázali ľudia doby kamennej vyhotoviť mnohotonové a naviac ešte aj v geometrickej forme zhotovené monolity a potom – ako ďalší zázrak – ich aj dopraviť na stovky kilometrov vzdialené miesto.

Niečo také vyžaduje rozvinutú a komplexnú transportnú techniku. Podľa všetkého, čo o tejto vzdialenej minulosti vieme – to tvrdí oficiálna archeológia – tak ľudia, ktorí v tej dobe na území Veľkej Británie žili, existovali vo veľmi primitívnych pomeroch a jediným ich problémom bolo riešenie každodenného prežitia.

Veď ešte o niekoľko tisícročí neskôr, ked časť Británie obsadil svojimi légiami antický Rím, tak rímski legionári sa vyjadrovali o domorodcoch opovržlivo ako o barbaroch, ktorí sa spôsobom života neveľmi líšili od zvierat.

Na základe toho však potom musí byť úplne legitímna aj nasledovná úvaha. Ak tomu tak bolo, tak je len logické vychádzať z toho, že obyvatelia zmienenej lokality, ktorí žili v čase vzniku Stonehenge, museli byť ešte podstatne viac primitívnejši a technicky zaostalejší ako tamojší súčasníci rímskych dobyvateľov.

Potom je ale absolútnym paradoxom tvrdiť, že boli schopní postaviť záhadnú a veľkolepú stavbu Stonehenge – astronomické observatórium rešpektujúce zákony matematiky, geometrie a astronómie.
Veď Stonehenge bolo aj istým druhom astronomického počítača.

Na tomto mieste uvediem, že v Egypte existuje ešte iné a síce staršie „Stonehenge“. Je všeobecne neznáme a vie o ňom len niekoľko expertov.

Na juhu, západne od rieky Níl sa nachádza kultový astronomický kruh z veľkých kvadratických kameňov, vybudovaný podľa oficiálnej archeológie pred viac ako 6000 rokmi. Je známy pod menom Nabta a je údajne o 1000 rokov starší ako anglické Stonehenge. Okrem kamenného kruhu sú súčasťou Nabty aj stojace monolity, usporiadané symetricky. Nabta je dokonale symetrická a jej osi sú zamerané exaktne podľa svetových strán.

Aj v prípade egyptského „Stonehenge“ platí to, čo som uviedol o jeho britskom „následnikovi“, o svetoznámom Stonehenge.
Ani v tomto prípade archeológia nedokázala spoľahlivo vysvetliť, kto a akou technikou Nabtu postavil. Mimochodom, to isté platí aj o Cheopsovej pyramíde.

Neďaleko egyptskej osady Nabta Playa, asi sto kilometrov od svetoznámeho Abu Simbel, objavil  až v roku 1998 americký antropológ Fred Wendorf toto mysteriózne „egyptské Stonehenge“, aj keď menšie ako anglické. Podľa oficiálnej mienky archeológov je táto stavba akýmsi kamenným astronomickým kalendárom a reprezentuje vôbec najstaršiu stavbu tohto druhu na svete.

Raritou stavby nie je len jej podobnosť s britským Stonehenge, ale predovšetkým to, že jej vek odhaduje neoficiálna archeológia až na 12 000 rokov, čím by bola podstatne staršia ako najstaršie mestá našej civilizácie – Jericho, Chatuša a Lepenski Vir, vybudované približne pred 10 000 rokmi.

Profesor archeológie, J. Malville z Univezity Colorado, sa s obdivom vyjadril o vynikajúcich schopnostiach staviteľov „egyptského Stonehenge“ a pripúšťa možnosť, že kultúra egyptských faraónov sa vyvinula z tohto zdroja, aj keď chýbajú archeologické dôkazy, ktoré by túto pravdepodobnú hypotézu podporili.

Archeológia chronológiu egyptských dejín začína 1. dynastiou a kladie ju do roku ca. 3100 p.n.l.. Podľa nej bol prvým faraónom Egypta Horus Aha. V období jeho vlády už existovala vysoko vyvinutá civilizácia. Odkiaľ sa vzala a ako sa vyvinula, o tom sa archeológia nezmieňuje.

Pritom ide o časovú medzeru približne 7000 rokov (ktorá tak je úplne prázdna a nevyplnená nijakou informáciou) až po vznik stavby pri Nabta Playa a tá už predpokladá vysoké inžinierske a astronomické vedomosti vtedajšej kultúry. Kto sa za ňou ukrýva – aj o tom archeológia mlčí, či už preto, lebo o nej nič nevie, alebo preto, čo je veľmi pravdepodobné, že ak by sa o tom informovala široká verejnosť, tak by boli ohrozené základné fundamenty toho, na čom je postavený náš oficiálny svetonázor.