SYMETRIA - fundamentálny zákon nášho kozmu - 1. časť
06.10.2014 00:29
Pre mužov je ženská tvár tým krajšia, čím viac symetrie ponúka
Bez zákona symetrie by náš kozmos v tej forme, ako ho poznáme, nemohol existovať a z toho vyplýva, že ani my by sme neexistovali. Čím viac kozmológia spoznáva kozmické súvislosti a čím viac objavujeme aj najvnútornejšie štruktúry kozmu, tým symetrickejší sa nám javí. To znamená, že aj hmota, z ktorej pozostáva, je vo všetkých aspektoch plná symetrií.
V týchto súvislostiach preto neprekvapuje, že aj nás ovláda a v nás vládne zákon symetrie. Okrem toho, že aj stavba nášho tela je dokonale symetrická, je v nás hlboko zakódovaný zmysel pre symetrie. Symetrie sú pre nás najvyšším znakom krásy, harmónie a dokonalosti.
V tomto zmysle hodnotíme a meriame krásu a dokonalosť foriem cez akúsi prizmu symetrie, ktorú v sebe nosíme. Dokonalá krása musí byť dokonale symetrická. Všetko to, čo je symetrické, sa nás hlboko dotýka a nás nadchýňa. Všetky fundamentálne štruktúry kozmu - a to tak v makro- ako aj v mikrokozme - spočívajú na symetriách a na kráse. Miliardy hviezd a planét v nespočetných galaxiách kozmu sú dokonale symetrické - majú prefektnú guľovú formu.
Na prvý pohľad sa každému zdá, že mu je jasné čo je symetria a že ju všade poľahky vníma. Existujú však aj tzv. skryté symetrie a tých je oveľa viac, ako viditeľných a hned zjavných symetrií. Vo svete je aj veľký počet asymetrických štruktúr a len málokomu je známe, že aj za nimi a či v ich vnútri stoja symetrie. Vedci sú presvedčení, že nebude dlho trvať a objavia najfundamentálnejšiu štruktúru, z ktorej sa bude dať vysvetliť vznik kozmu, teda to, ako vznikli hmota, priestor a čas.
Ak si pozorne všímame naše okolie, tak si uvedomujeme, že symetrie ovládajú všetko.
Nádherné chrámy a kostoly sú práve tak symetrické, ako je symetrické telo motýľa. Symetria je v pyramídach a je v matematike a fyzike a podobne.
Aj telo, v ktorom žijeme, je symetrické. Skutočnosť, že evolúcia nás vytvorila symetricky (a nielen nás), má jeden nevyhnutný dôvod - je nim dokonalá symetria priestoru, v ktorom žijeme, ako aj to, že sa v ňom pohybujeme a orientujeme. Každý cicavec, ale práve tak aj plazy, hmyz, atď., musia byť v stave pravotočivé zátačky rovnako dobre zvládnuť ako aj ľavotočivé. Každá asymetria v týchto organizmoch by však uprednostňovala jeden z oboch smerov. Len tie organizmy, ktoré zotrvávaju neustále na jednom mieste, ako napr. stromy, nepotrebujú zrkadlovú symetriu.
Na základe uvedených faktov môžeme konštatovať, že je v nás isté archaické programovanie na to, aby sme symetrie doslova vyhľadávali a vnímali ich ako najestetickejší zážitok. Symetria je aj znakom genetickej optimálnosti indivídua. Podľa toho je symetria aj sexi.
Rôzne výskumy ukázali, že napríklad pre mužov je ženská tvár tým krajšia, čím viac symetrie ponúka.
Musíme ale priznať aj to, že príliš veľa symetrie okolo nás pôsobí stereotypne a rušivo. Preto nám v takých prípadoch vyhovuje a sa nám páči aj tzv. zlomenie symetrie a či zlomená symetria. Teraz môžeme prezradiť aj to, že zlomené symetrie hrajú v kozme tiež významnú úlohu a sú nevyhnutné, aby vznikol práve taký svet, ako ho poznáme. Kozmos, ktorý bol spočiatku niečo absolútne, bez akejkoľvek duality a tým aj absolútne a v celom rozsahu len homogénny a teda dokonale symetrický, mohol začať evolvovať, až keď do neho vstúpila prvá zlomená symetria, alebo inakšie vyjadrené, až vtedy, keď sa jeho symetria narušila - zlomila.
Pokračovanie nasleduje