Svet bol dlho zavádzaný – Hitler predsa len mal atómovú bombu

O tom či Hitler mal atómovú bombu a ak ju mal, prečo ju nepoužil, sa po skončení 2. svetovej vojny veľa a dlho špekulovalo. Objavili sa viaceré seriózne indície, že Hitler mal dokonca niekoľko atómových bômb. Celá diskusia o tom sa ale nepáčila Američanom. Chceli pred svetom vystupovať ako tí, ktorí ju sami ako prví vynašli a tak diskusie umlčali a prehlásili, že Hitlerovi vedci boli ďaleko od toho, aby  mohli vyrobiť atómovú bombu.

V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa ale opäť začalo hovoriť o tom, že Hitler mohol mať atómovú bombu. Existovali na to všetky predpoklady a Nemecko malo viacero vynikajúcich vedcov, ako boli najmä fyzici Heisenberg a von Weizsäcker (brat bývalého nemeckého prezidenta Richarda von Weizsäckera), akí Američanom na vývoj atómovej bomby chýbali.

Po zjednotení Nemecka sa diskusie o tom rozbehli opäť a viaceré argumenty poukazovali na to, že Hitler takú bombu skutočne mohol mať.

V ZDF-dokumentácii z roku 2015 prišiel okrem iného k slovu syn jedneho tajného agenta USA, ktorý bol blízkym dôverníkom amerického prezidenta Roosevelta a ktorý v Nemecku sám zažil niečo z toho, čo sa týkalo nemeckého atómového programu. Meno agenta bolo Richardson a svojmu synovi prezradil, že bol pri tom, keď bola americkým lietadlom z Nemecka dopravená do Londýna zásielka 50 kilo uránu vhodného pre atómovú bombu. Udialo sa tak len niekoľko týždňov po porážke Nemecka.

Pred 15 rokmi publikovali Edgar Mayer a Thomas Mehner knihu, ktorá uvádzala prekvapujúce tvrdenia a pred dvoma rokmi bola impulzom aj pre televíziu ZDF, aby sa téme venovala. Ústredná výpoveď knihy znela: Nie len Američania, ale aj Hitler mal atómovú bombu.  Autori zažili hneď po jej vydaní mnoho výsmechu.

Pracovali ale ďalej na svojej téze a viac ako desať rokov hľadali ďalšie dôkazy svojho tvrdenia. Pred nedávnom vydali novú knihu -  Und sie hatten sie doch. Nové dôkazy, ktoré v nej predkladajú, nedovolia viac žiadne pochybnosti o tom, že Hitlerove Nemecko malo atómové zbrane. Nemci boli vo svojom atómovom programe oveľa ďalej ako USA. Dokonca je faktom, že Američania mohli nasadiť atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki len preto, lebo sa zmocnili podkladov nemeckej technológie na výrobu atómovej bomby.

Ešte dodám, že 29.júla 1974 stálo v novinách Hannoversche Allgemeine Zeitung:

»Als wir 1967 mit der Einlagerung begannen, hat unsere Gesellschaft als Erstes radioaktive Abfälle aus dem letzten Krieg versenkt, jene Uranabfälle, die bei der Vorbereitung der deutschen Atombombe anfielen.«   napísal to Alwin Urff, zástupca šéfa ASSE, skladu pre atómové odpady.

Preklad:

Keď sme 1967 začali s uskladňovaním, tak ako prvé uložila do skladu naša spoločnosť rádioaktívne odpady z vojny, tie uránové odpady, ktoré vznikli pri výrobe nemeckej atómovej bomby.