Švajčiarsko od roku 2000 naturalizovalo 914 000 ľudí. Výsledok: Nekontrolovateľná kriminalita, preťažené sociálne systémy a rýchly úpadok kresťanskej kultúry

Ak sa porovná počet naturalizácií s počtom obyvateľov, potom je Švajčiarsko jednou z krajín s najvyššou naturalizáciou v Európe.

Za posledných desať rokov do roku 2021 Švajčiarsko naturalizovalo 383 727 migrantov. Títo tvoria 4,1 percenta dnešnej populácie. Len dve krajiny zaznamenali ešte vyššiu mieru naturalizácie, a to Luxembursko s 6,89 percentami a Švédsko s 5,96 percentami.

Tieto tri krajiny sú vysoko nad priemerom EÚ 1,65 percenta. Najviac naturalizácií v pomere k obyvateľstvu mali kantóny Vaud, Basel-Stadt, Zurich, Zug a Ženeva.

Získanie občianstva by malo byť odmenou za úspešnú integráciu. Mnohí sa mylne domnievajú, že politika rýchlej naturalizácie by mohla podporiť snahu prisťahovalcov o integráciu.

Že to tak nie je, ukazujú štatistiky kriminality vo Švédsku, kde počet závažných trestných činov od začiatku nespútanej imigrácie s okamžitým neobmedzeným usadením sa pre Sýrčanov v roku 2014 masívne vzrástol. Švédsko je v súčasnosti jednou z problémových krajín v oblasti kriminality v Európe. Ak sú imigranti naturalizovaní, tak v štatistikách kriminality už nefigurujú ako cudzinci, ale ako miestni obyvatelia, čím sa problém kriminality cudzincov bagatelizuje.

To isté platí pre imigráciu aj v švajčiarskych štatistickách kriminality. Extrémna naturalizácia skrýva aj vysoký podiel cudzincov v populácii.

Švajčiarsky štatistický úrad zverejňuje samostatné údaje o obyvateľstve podľa migračného statusu, pričom údaje sa zbierajú za osoby staršie ako 15 rokov. V súlade s tým zo 7,326 milióna obyvateľov Švajčiarska len 59,3 percenta nemalo žiadny migračný pôvod. Viac ako štyri pätiny ľudí s migračným pozadím patria do prvej generácie (2,276 milióna ľudí), pričom jedna pätina (615 000 ľudí) sa narodila vo Švajčiarsku.

Musíme si však uvedomiť, že vysokú úroveň prisťahovalectva sprevádza aj veľká zmena v spoločnosti, ktorú niektorí považujú za vítané multikultúrne obohatenie, no u iných vyvoláva obavy, pretože švajčiarske kultúrne a náboženské hodnoty sa postupne strácajú.

Analýza populácie podľa náboženskej príslušnosti je príkladom tejto zrýchlenej zmeny v Švajčiarskej spoločnosti.

Len za posledných jedenásť rokov (2010-2021) klesol podiel kresťanov (protestantsko-reformovaných, rímskokatolíckych a iných kresťanských náboženstiev) zo 72 na iba 59,6 percenta. Dôvodom je odchod z cirkvi a nadmerná imigrácia príslušníkov iných náboženstiev.

Podiel ľudí bez náboženského vyznania sa zvýšil z 20 na 32 percent populácie a podiel islamskej komunity zo 4,5 na 5,5 percenta.

V súčasnosti podiel kresťanov vo  švajčiarskej populácii takmer každý rok klesá o 1 percento.

Ak to takto pôjde ďalej, tak o desať rokov budú kresťania vo Švajčiarsku v menšine.