PSYCHOLÓGIA STRACHU --- 1. časť: Strach patrí neodmysliteľne k nášmu životu. Aká jeho miera je ale zdravá?

PSYCHOLÓGIA STRACHU

KOMU a PRE KOHO:

Táto publikácia je určená všetkým tým, ktorí sú zvedaví na fenomenológiu vlastnej psychy a ktorí chcú odhaľovať jej tajomstvá, aby tak ľahšie a lepšie spoznali jej temné priepasti, ale aj jej žiarivé horizonty, a tak našli optimálnu cestu svojho života.

Tajomstvo šťastia nášho života je totiž ukryté len v našom vlastnom vnútri a nikdy nie mimo neho. Ak dokonale spoznáš seba samého, tak porozumieš, pochopíš a obsiahneš aj iných ľudí.

Úvodné slovo:

Začínam na mojom webe ďalšiu rubriku. Budem sa venovať na pokračovanie fenoménu strachu - jeho opisu, jeho analýze a jeho významu v našom živote.

Venoval som veľa rokov štúdiu psychológie a získal som o nej mnoho poznatkov, ktoré mi pomohli v mnohom a ktoré mi ukázali veľa v tom smere ako optimalne usporiadať svoj život. A mnohé moje psychologické vedomosti pomohli aj iným ľuďom, či už v rozhovoroch, alebo tak, že na základe toho, čo si z mojich prác prečítali, tak to zabudovali do svojho života a sa tým riadili.

Mne dalo nesmierne veľa najmä štúdium psychológie pre mňa navždy nezabudnuteľného Ericha Fromma.

V priebehu rokov som publikoval viacero psychologických úvah a článkov a napísal som aj jeden faktografický psychologický román Spoveď psychiatra, ktorý rozoberá a líči mnohé záhadné fenomény, ktoré sa odohrávajú v nekonečných hlbinách psychického kozmu – v ľudských dušiach. Podstatné časti románu sa zakladajú na skutočných udalostiach, tak ako ich zažili reálni ľudia.

Duševné poruchy sa stávajú čoraz väčším problémom ľudstva a početní psychológovia otvorene varujú už dlhú dobu pred tým, že najmä v západnej civilizácii povážlivo narastá počet ľudí s psychickými poruchami. Jedným z prvých psychológov, ktorí poukazovali na túto nebezpečnú tendenciu vývoja bol Erich Fromm. Mňa v tomto smere veľmi zaujala jeho skvelá publikácia Východiská z jednej patologickej spoločnosti.

Strach patrí neodmysliteľne k nášmu životu. Aká jeho miera je ale zdravá?

Strach nás sprevádza životom od zrodu až po smrť. Možno povedať, že potenciálne je v nás neustále. Je našim verným strážcom, ktorý je pripravený vždy zasiahnuť a prejaviť svoju prítomnosť. Strach je ale sprievodcom všetkých organizmov. U primátov ide o strach zažívaný vedome, u nižších organizmov ma inštinktívny, prípadne len reflexívny charakter.

U ľudí zásadne rozlišujeme dva druhy strachu.

Strach potrebný a užitočný na jednej srtane a strach škodlivý a prehnaný na strane druhej.

Aj keď som uviedol, že strach je našim stálym sprievodcom, tak to neznamená, že si ho stále uvedomujeme a stále sa niečoho bojíme a obávame. V opačnom prípade je niečo také veľmi ťažkou psychickou poruchou a či dokonca chorobným stavom.

V dávnych dobách, ale aj v antike a stredoveku, boli iracionálne strachy veľmi prezentné v spoločnosti a ovplyvňovali dominantným spôsobom jej život.

Ľudia verili na démonov, zlých duchov, škriatkov, na bosorky, na čertov, na kliatby a podobne a mali pred nimi strach, obrovský strach.

V prekonávaní strachu, alebo aspoň pri jeho redukcii, im pomáhali náboženstvá, ako aj  mágia. Neskôr, potom v novoveku, to bola aj filozofia a prírodné vedy, ktoré ľuďom brali strach z mnohých prírodných úkazov, ktoré si dovtedy nevedeli vysvetliť a ktoré v nich vyvolávali iracionálne strachy.

Celkom strachu uniknúť však nie je možné.

Pokračovanie nasleduje