Štátom organizované protesty proti Pravici: Socialisti NDR 1990, teraz 2024 „demokrati“Nemecka tiež! Teda komunisti a „demokrati“ konajú rovnako! Hanba „demokratom“, lebo to je totalita!

Súčasné Nemecko čoraz viac pripomína komunistické diktatúry v NDR i v Československu, kde sa ľudia museli fakticky povinne zúčastňovať manifestácií a štátnych osláv ako prvomájového sprievodu alebo osláv  Veľkej októbrovej revolúcie.

Teraz v Nemecku štátna moc propaguje a vyzýva všetkých demokratov pochodovať ulicami a demonštrovať proti pravici a AFD.

Správy mainstreamu o údajnom tajnom pláne deportácie z Nemecka všetkých, ktorí nie sú etnickí Nemci, o ktorom nedávno údajne diskutovala skupina ľudí, extrémnych pravičiarov v Postupime, majú len minimum obsahu, kde sa neklame, ale majú na nie málo ľudí veľký dosah:

Ich politické a mediálne využitie má za cieľ nastoliť autoritársku postdemokraciu.

Krajina je v skutočnosti v bode zlomu – ale v celkom inom, ako mnohí z politicko-mediálneho komplexu občanom nahovárajú. 

Známy novinár Alexander Wendt vo svojom článku veľmi názorne poukázal na paralely medzi súčasnými demonštráciami, ktoré organizuje nemecká vláda proti pravici a jednou z posledných demonštrácií NDR v roku 1990.  Aj vtedy, aj teraz vládnuci chcú (chceli) za každú cenu ostať pri moci – ich zbrane sú tie isté: Klamstvá, difamovanie, vyhrážanie, strašenie a propaganda non plus ultra.

Informácie od občanov v alternatívnych médiách i v sociálnych sieťach ukazujú: Školy a zamestnávatelia „jemne“ vyzývajú študentov a zamestnancov, aby sa zúčastnili na „demonštráciách proti pravici“, t. j. proti kritikom vlády.

Ale každému, kto zažil autoritársky alebo totalitný režim, takéto metódy hneď pripomenú mechanizmy diktatúry. Veď ak ľudia idú do ulíc, lebo to žiada vláda, tak to je pre takéto systémy typické. Skutočná demokracia to nežiada, nechce a ani nepotrebuje.

Propagandistický text za „demokraciu“ proti pravici, ktorý má na žiadosť mnohých verejnoprávnych médií, politikov a štátom financovanej občianskej spoločnosti predstavovať zlomový bod, bol zverejnený na platforme Correctiv pod názvom „Tajný plán proti Nemecku“.

Začína sa takto: „Je ráno 25. novembra, tesne pred deviatou hodinou, zamračená sobota.

Na zaparkovaných autách vo dvore sa hromadí sneh. […] To ukazuje, čo sa môže stať, keď sa stretnú a spoja hlásatelia pravicovo-extrémistických ideí, predstavitelia AfD a finančne silní priaznivci pravicovej scény. Ich najdôležitejší cieľ potom je:

Istí ľudia (migranti a aj neetnickí Nemci) by mali byť deportovaní z Nemecka na základe rasistických kritérií. […] Môže to byť aj náhoda, že organizátori si na svoje konšpiračné stretnutie vybrali práve túto vilu: Takmer osem kilometrov od hotela je dom konferencie pri Wannsee, kde nacisti v roku 1942 koordinovali systematické vyvražďovanie Židov.“...........

Ale určite nie je náhoda, keď autori tohto demagogického textu používajú ako silný signálny výraz „konferencia pri Wannsee“, aby svojim čitateľom hneď na začiatku vsugerovali podobnosť medzi tým, čo chceli vtedy nacisti a čo teraz vraj chcú aj pravičiari a AfD.

Pretože konferencia nacistov pri Wannsee bola brutálnym aktom proti civilizácii, tak Correctiv načrtáva, že na tajnom stretnutí v Postupimskom hoteli „Landhaus Adlon“ išlo tiež o podobný akt, lebo bol predstavený tajný plán na deportáciu miliónov ľudí s migračným pozadím, vrátane nemeckých občanov cudzieho etnika.

Correctiv ale klame, zavádza a vsugerúva o. i. v týchto súvislostiach:

Po prvé, v Postupime sa nekonalo žiadne tajné stretnutie, ale súkromná akcia s pomerne veľkým distribučným zoznamom. V opačnom prípade by sa pracovníci Correctivu neboli schopní zarezervovať v hoteli včas, aby mohli odpočúvať.

Po druhé, Rakúšan Martin Sellner tam nepredstavil tajný plán, ale v podstate obsah svojej knihy „Zmena režimu sprava“, ktorej vydanie je už štvrté. Na získanie informácií nebola potrebná žiadna „tajná“ operácia ľudí Correctivu; návšteva kníhkupectva by stačila.

Po tretie, Correctiv neposkytuje žiadne dôkazy o tom, že Sellner alebo ktokoľvek iný v Postupime skutočne vyzval na masové vysťahovanie Nemcov s migračným pozadím. Pojem „deportácia“ sa nevyskytuje ani v samotnom texte Correctívu, ale len v mediálnej ozvene, napríklad v prosystémovom Spiegli. Toto súkromné stretnutie, ktorého sa zúčastnil malý počet osôb a kde boli okrem Sellnera aj niekoľkí členovia AfD a dvaja z CDU, ale len ako privátne osoby, malo podľa médií predstavovať veľký „summit o deportáciách“. Hlúpo naivné a smiešne infantilné výpovede!

A po štvrté, malé vecné jadro, ktoré zostalo: Diskusia na stretnutí v Postupime bola v podstate o vyhostení migrantov bez trvalého práva zostať v Nemecku pod heslom „remigrácia“ – a to sa už až nápadne podobá na kľúčové slová, ktoré na rovnakú tému odrazu používajú aj politici SPD a Únie.

Len nedávno dokonca kancelár Olaf Scholz vyhlásil: „Musíme deportovať migrantov bez práva na azyl vo veľkom rozsahu. A presne táto veta stála aj na obálke Spieglu.

Koalícia sa dohodla (pod tlakom občanov a z obáv pred silnejúcou AfD) na realizácii „repatriačnej ofenzívy“ a pritom operovala presne s týmto termínom. Potom ale nedošlo k žiadnej ofenzíve, ale len k malým zmenám s cieľom deportovať o niečo viac odmietnutých žiadateľov o azyl ako predtým.

Teraz sa však priam nanucuje táto otázka:

Prečo ale Correctiv nekričal vtedy o útoku na demokraciu a nevyzýval ľudí demonštrovať, keď v roku 2023 predstavitelia z okruhu ministerky vnútra Nancy Faeser uvažovali o odobratí pasov naturalizovaným migrantom, ktorí sa zapájali do antisemitských aktivít.

Veľká Vera Lengsfeld, publicistka a politička z NDR, kde bola prenasledovaná, a neskôr dlhoročná členka CDU, odkiaľ napokon vystúpila, nespokojná s tým, čo sa zo strany Adenauera a Kohla stalo, poznamenáva k tomu, čo sa teraz v Nemecku deje:

„Súčasné podmienky, ktoré sa ukázali v priebehu demonštrácií „proti pravici“, sú osudovo podobné tým, aké boli v NDR.

K tomu už nemusím nič viac dodať – hoci dalo by sa o tom ešte veľa napísať.