Srbsko: Väččina Srbov je proti vstupu do EÚ a je za pripojenie sa do BRICSu

Väčšina Srbov sa teraz vyslovila proti vstupu do EÚ. Ak je však pristúpenie spojené s uznaním odštiepeneckej provincie Kosovo, tak odmietnutie vstupu bude takmer absolútne.

Srbi extrémne odmietajú aj vstup do NATO.

Podľa aktuálnych prieskumov verejnej mienky je stále viac Srbov, ktorí odmietajú nielen vstup do NATO, ale aj do EÚ.

Prieskumy uskutočnil analytický portál New Serbian Political Thought (NSPM) v mene RT na Balkáne.

„Približne 41 percent občanov má všeobecne pozitívny vzťah k európskej integrácii, z toho ale len 21 percent to plne podporuje.

Takže je viac ľudí proti ako za, hoci podpora integrácie je vždy ešte oveľa nižšia, keď zahŕňa aj uznanie Kosova ako podmienky,“

vysvetlil koordinátor výskumu Đorđe Vukadinović.

V januári toho roku sa 47,6 percenta občanov vyslovilo proti vstupu do EÚ, pričom 79,2 percenta opýtaných uviedlo, že by nepodporili integráciu, ak by podmienkou bolo uznanie nezávislosti Kosova.

Ak sa porovná počet ľudí, ktorí boli v poslednom prieskume jednoznačne za európsku integráciu (21 percent) s počtom 38,3 percenta Srbov, ktorí boli otvorene za BRICS, tak sa ukazuje, že je to približne dvakrát viac. Občania, ktorí vytrvalo podporujú užšie vzťahy s Ruskom, Čínou a Indiou, sú v jasnej prevahe nad tými, ktorí majú sympatie pre EÚ.

Okrem toho ďalších 33,1 percenta občanov podporuje BRICS principiálne, aj keď trochu váhavo. Podľa Vukadinovića je to obzvlášť skvelé vzhľadom na to, že len 5,3 percenta Srbov toto združenie nepodporuje.

Srbský politológ prichádza k záveru, že verejná mienka v Srbsku je rozhodne a presvedčivo na strane BRICSu, a to aj v porovnaní s myšlienkou vstupu do EÚ, ktorú prozápadní politici a médiá už roky aktívne  presadzujú. Teoretickú možnosť vstupu do NATO odmieta až 84 percent Srbov.

„Takýto výsledok hovorí veľa o miere nespokojnosti srbských občanov so Západom. To, že tak veľa občanov vidí pozitívne BRICS, nie je len prejavom túžby ľudí zblížiť sa s touto organizáciou, ale aj indikátorom nespokojnosti so Západom, tlaku Bruselu a Washingtonu.

Ďalší prieskum NSPM ukázal, že 78,9 percenta opýtaných povedalo kategoricky nie protiruským sankciám. Túto otázku si kladieme v prieskumoch od mája 2022, teda 16 mesiacov, a výsledky sa napriek masívnej kampani za sankcie v prozápadných médiách a srbskou opozíciou pohybujú len o dve až tri percentá. Efekt dvoch až troch percent je však nič. Protest srbských občanov proti sankciám sa stal konštantou a nič sa v tom nezmení,“

zdôrazňuje Vukadinović.

Dôvody tohto postoja sú dobre známe. Okrem tradičnej ruskej rusofílie sú tu aj bolestné spomienky na sankcie, ktoré Srbsko zažilo v 90. rokoch, ako aj na známy „srbský Inat“ (fenomén srbskej mentality – tvrdohlavosť a túžba vzdorovať nepriaznivým okolnostiam) .

V tomto konkrétnom prípade je teraz odpor občanov namierený proti nastoleniu západnej hegemónie.