Spracované podľa ideí Ericha Fromma. Sloboda sexuality (plnej vzruchu i dokonalej harmónie) neexistuje bez slobody ducha

Sloboda sexuality a sloboda ducha navzájom nielen veľmi úzko súvisia, a dokonca sú svojím spôsobom jedno a to isté. Sex je veľmi senzibilným barometrom a indikátorom vnútorneho sveta človeka, jeho pocitov, vnemov, jeho úsudkov a hodnotení, i jeho sociálnej kompetencie, ale samozrejme, že je vždy aj reflexiou jeho morálky a jeho osobnej integrity.

Sex môže byť romantický a nežný, ale môže byť aj vlastnícko zotročujúci, či dokonca až brutálne násilnícky. Na druhej strane však  môže byť aj spirituálne povznášajúci –  indická psychológia hovorí v tom prípade o neanimálnom, meditatívnom sexe, ktorý je stavom aj dokonalého splynutia dvoch milujúcich sa duší.

V tejto svojej modifikácii sa stáva novou, mimoriadne pozitívnou energiou človeka, ktorá ho oslobodzuje od každodennej všednosti. Umožňuje mu hlboké pohľady do vnútra jeho bytosti, kde objavuje také fundmentálne psychické štruktúry, s akými sa nikdy nekonfrontoval. Tak ako pozitívne žitá sexualita človeka pozdvihuje a rozvíja, tak ho egoisticky a mechanicky praktizovaná sexualita znižuje na úroveň animality zvieracieho sveta.

Len ten, kto dokáže v živote nájsť vnútornú slobodu (Erich Fromm: Nur die innere Freiheit veredelt die Seele des Menschen - Len vnútorná sloboda zušľachtí dušu človeka), je schopný eliminovať sexuálne a emocionálne blokády, ktoré naprogramovala do jeho mozgu rigidná patriarchálna sexuálna (ne)morálka, umocnená pojmom tzv. hriešnej sexuality, tak ako ju postulovala a démonizovala cirkev.

V takom prípade je človek schopný zažívať – ak je aj fyzicky zdravý – až do vysokého veku uspokojujúcu a intenzívnu sexualitu. Každá forma sexuality – za predpokladu, že žena a muž sú vnútorne slobodní – od objatia, bozku, pohladenia, až po náruživú, ničím nespútanú sexualitu, v konečnom efekte odzrkadluje to, ako človek vníma a zažíva toho druhého, ale zároveň aj seba samého.

Veľký nemecký filozof Ludwig Feuerbach vyslovil už takmer pred dvesto rokmi fascinujúcu, ale v podstate aj elementárne samozrejmú ideu:

„Moje slobodné JA sa môže  plnohodnotne rozvíjať a zažívať pocity šťastia len cez iné slobodné TY.“ 

Sexuálna náruživosť spojená s vrúcnou intimitou sú optimálne možné len v hlbokom a úzkom partnerskom alebo manželskom vzťahu, kde je zároveň plne rešpektovaná úplná autonómia toho druhého. Práve to, a či len to, umožňuje udržať vzťah aj v oblasti sexuality dynamickým a plným pozitívneho napätia a sexuálneho vzruchu.

Horúca a vrúcna náruživosť sexuality, nezdeformovanej dogmami patriarchátu je súčasne aj horúcou a vrúcnou náruživosťou duše a preto nikdy nie je len potrebou tela.