Spolkovou vládou organizované demonštrácie a pochody proti pravici veľmi pripomínajú politické pomery diktatúry v bývalej NDR ! Ľudia bdite – nedajte sa klamať!

Ak nejaká vláda vyzýva („núti“) občanov, aby masove demonštrovali za (jej) demokraciu a zároveň aby demonštrovali proti inej strane, ktorej popularita „nebezpečne“ pre vládu narastá, takže sa cití ohrozená vo svojej moci, tak potom taká vláda nie je demokratická, ale nadpbúda čoraz viac diktátorské črty.

Túto situáciu zažíva dramticky súčasná nemecká spoločnosť.

Správy v provládnych médiách o údajnom tajnom pláne AfD na deportácie migrantov, ktorý sa vraj robil pri súkromnom stretnutí niekoľkých ich členov v Postupime pred nedávnom, obsahujú  len málo obsahu, ale majú veľký dosah:

Ich politické a mediálne využitie a či zneužitie má za cieľ nastoliť autoritársku postdemokraciu, ktorá ale v podstate už z veľkej časti existuje. Takže fakticky ide o jej trvalé upevnenie!

Nemecko je v skutočnosti už v bode zlomu – ale v celkom inom, ako mnohí z politicko-mediálneho prosystémového komplexu naznačujú.

Tvrdí to o. i. aj známy novinár Alexander Wendt v článku (Correctiv, Wannsee und der Moralputsch der Wohlgesinnten), v ktorom názorne a presvedčivo ukazuje paralely medzi súčasnými demonštráciami za „demokraciu“ a proti pravici a jednou z posledných demonštrácií v NDR v roku 1990.

Verdikt známeho skvelého žurnalistu Borisa Reitschustera (písal som o ňom už niekoľkokrát) o tom,  čo sa deje v dnešnom v Nemecku, je podobný:

„Žijeme v duchu NDR: Máme tu „jemný“ tlak ísť na demonštrácie. Sú to metódy z jedovej komory nemeckej histórie.“

A aj informácie, ktoré mám od mojich nemeckých čitateľov dokazujú a ukazujú, čo sa deje v súčasnosti v Nemecku:

Školy a zamestnávatelia  pozývajú (vyzývajú) študentov a zamestnancov, aby sa zúčastnili na demonštráciách proti pravici, t. j. proti vládnym kritikom.

Ale každému, kto zažil autoritársky a totalitný režim v NDR alebo v Československu, sa pri všetkých takýchto udalostiach znova objavia vo vedomí obrazy, ktoré tam sú uložené:

Pretože to, že ľudia vychádzajú do ulíc kvôli vláde, je pre takéto systémy typické, ale v skutočne demokratických krajinách nemajú a nesmú mať miesto. Ale keďže v západnom Nemecku už málokto má takéto osobné skúsenosti, tak nevidí tieto nebezpečné paralely súčasného Nemecká s niekdajšou NDR.

Uzavriem môj článok takto:

Krajinský premiér Daniel Günther, ktorý pred nejakým časom vyhlásil, že CDU by mala vstúpiť do koalícií s ľavicou SED, svojimi najnovšími vyhláseniami len demonštroval, ako blízko je duchovne k SED,  o.i. nasledovne:

„Nesmieme tolerovať, aby ľudia volili takú stranu akou je AfD.“

To znamená podľa neho, že voliči by mali (musia) voliť strany, ktoré sú svojou katastrofálnou politikou sami „zodpovedné“ za to, že AfD sa stala takou silnou.