Spojme sa s prirodou bytostne a objavíme aj svoju vlastnu dusu; 1.časť

Moderny clovek straca coraz viac svoje povodne spojenie s prirodou. Vzdaluje sa od nej, rozrusuje ju a trestuhodne ju znesvacuje. Akoby nevidel alebo nechcel vnimat, ze svojim kratkozrakym nepremyslenym nicenim prirody ohrozuje svoju vlastnu existenciu. Priroda vsak ma vybornu pamat a na nic nezabuda. 

Zapamatava si vsetky hriechy cloveka, ktorych sa voci nej dopusta. Je vsak aj nesmierne trpezliva a dava nam uz velmi dlho stale znova prilezitost, aby sme sa spamatali a aspon scasti vyrovnali nas ucet a nasu velku podlznost, ktoru u nej mame. Velmi zhovievavo nam poskytla bezurocny dlhodoby kredit. Nesmieme ho vsak cynicky precerpavat, lebo raz pride cas, ze ak ho nesplatime, tak strati trpezlivost, ktoru s nami ma, znici tych, ktori jej ublizuju a vezme si dlh naspat sama. Co to znamena, vieme si asi predstavit.  

Clovek zil s prirodou v dokonalom mieri a v harmonii dlhe statisicrocia a priroda ho v svojom lone zivila a ochranovala. Poskytovala mu v hojnej miere obzivu i utociste. Popisuje to velmi fascinujuco i biblicka kniha Genezis vo svojom myte o vyhnani Adama a Evy z rajskej zahrady Eden. A popisuje to aj cela rada dalsich starych knih najroznejsich narodov.  

Vsetky stare narody prirodu hlboko respektovali a intenzivne zazivali jej svatost. Dokazuju nam to velmi nazorne ich prastare myty. Hlavne stare matriarchalne spolocnosti si prirodu velmi uctili. Pokial grecky Peloponez neobsadili Achajci a Dorovia, tak tam vladol matriarchat a najvyssia bohyna Gaja, ktora symbolizovala Zem, bola vlastne priroda, a tak pre vtedajsich ludi bola cela priroda najvyssim bozstvom – zenskym bozstvom. 

Nepriatelstvo cloveka voci prirode sa zacalo az s nastupujucou vladou agresivneho, na ovladnutie prirody a podrobenie si zeny zameraneho patriarchatu. Z toho dovodu bolo aj nevyhnutne demontovat Gaju ako najvyssiu bohynu a dosadit na jej miesto zuriveho, neskrotneho a bojovneho muzskeho boha Dia-Zeusa. Samozrejme, ze to bol dlhodoby proces, trvajuci niekolko storoci, lebo ako vieme aj dnes, ludom treba hlavy na nove ideologie preparovat a indoktrinovat postupne.     

A tak to bol grecky patriarchat, ktory cloveka po prvy raz v historii jeho vyvoja postavil rozhodujucim sposobom proti prirode. Clovek sa zacal povazovat za stredobod sveta, ktory ma pravo vsetko ovladnut a robit v nom vsetko len podla svojich planov a cielov. Patriachalny clovek sa stal bezohladnym nepriatelom a vykoristovatelom prirody. Jej rany a bolesti ho vobec nezaujimali. Vo svojom nezmyselnom osiali a cynizme vytazit z nej vsetko len pre svoj prospech a pre svoju lahkomyselnu marnotratnost a nenasytnost vobec nedbal na jej varovne signaly, ktorymi ho naliehavo upozornovala, ze tak to nemoze robit do nekonecna a ze raz sa miera jej trpezlivosti naplni.

Clovek zabudol staru mudrost matriarchatu, ze Zem je ziva bytost, ktora, ak jej niekto siahne na zivot, nemilosrdne zasiahne a svojho trapitela a vykoristovatela napokon znici. Clovek zabudol, ze je len sucastou tela Zeme a ze, ked sa premeni na nebezpecneho ju ohrozujuceho parazita, tak ho polahky znici a zas navzdy vstrebe do svojho tela, aby jej nikdy viac nemohol skodit. Zem je vecna, nie clovek – ten je konecny. 

Hadam najblizsie k prirode mali Indiani. Mozno povedat, ze pokial neprisli belosi do Ameriky a neznicili im dusu a alkoholom i telo, tak zili s prirodou v absolutnej jednote a harmonii. Vsetko v nej bolo pre nich posvatne a svate – stromy, poda, rieky, jazera, luky, byvoli, jelene, vsetko zive i nezive a i to, co my pokladame za nezive, pre nich zilo – kamene, vrchy, piesok, rieky.

pokracovnie nasleduje