Sociálne médiá sú najsilnejšou drogou a najväčšou pascou slobody indivídua

Možno preto povedať, že takmer celá svetová populácia je užívateľom tejto drogy. Len málokto z jej užívateľov sa však dokáže ňou „kŕmiť“ len v malých rozumných a rozvážnych dávkach. U veľkej väčšiny je to väčšia závislosť, ako napríklad u tých , ktorí sú závislí od alkoholu. Táto novodobá digitálno-technologická droga je pre našu doba zaiste aj nesmierne dôležitá, lebo spôsobila podstatne väčšiu revolúciu, ako bola kopernikánska alebo hoci aj newtonovská revolúcia. Ovplynila takmer všetko, čo sa nás bytostne dotýka: Zamestnanie, vzťahy, sociálne kontakty, …..a dokonca aj hlboké štruktúry našej osobnej identity.

Práve preto je mimoriadne dôležité naučiť sa s ňou veľmi racionálne zaobchádzať – lebo je to dvojsečná zbraň: Má aj dôležité pozitívne aspekty, na druhej strane však aj nesmierne negatívne a vyslovene škodlivé. Okrem iného nás môže urobiť aj psychicky chorými indivíduami.

Medzičasom vzniklo aj nové vedecké odvetvie – informačná filozofia.

Veľké koncerny, ktoré sú celosvetovými digitálnymi vládcami-cisármi, sa už dávno stali absolútne bezohľadnými žravými „chobotnicami“, ktoré do svojich všemocných chápadiel zberajú žiadostivo akékoľvek informačné dáta každého z nás.

Je to osobnou katastrofou každého človeka, ak digitálne drogy užíva bez toho, aby si uvedomil obrovské nebezpečie, do ktorého sa sám vydáva.

Vo všeobecnosti sa každý z nás cíti ohrozený, ak niekto cudzí prenikne do jeho súkromnej sféry, ktorou sú napríklad aj jeho privátne priestory. Ale bez rozmýšľania nespočetne mnohí z nás odovzdajú tejto chobotnici aj svoje najprivátnejšie informácie, ktoré v inom prípade neprezradia ani najlepšiemu priateľovi. To je naivné, absolútne neopatrné konanie. Akoby to bol trvalý skrat takého mozgu.

Napríklad o Nemcoch bolo vždy známe, že nie sú veľmi zdieľaví v oblasti ich súkromných záležitostí. To je už len minulosť. Je len ťažko pochopiteľným a vysvetliteľným paradoxom, prečo tak ochotne a nadšene zveríme dokonalému špiónovi Facebooku, akékoľvek, aj tie najintímnejšie tajomstvá nášho mozgu i nášho tela.

Nikdy som nekomunikoval s Facebookom a dokonca – ako veľmi frekventovany publicista – nemám a nemal som nikdy ani vlastný mobil. To je ďalší extrémny špión, ktorý ľudí kontroluje a špiónuje na každom kroku. Na veľmi diskrétnu komunikáciu používam špeciálne  metódy, ktoré po mne nezanechajú nijakú stopu.  A rovnako som pre takýto druh komunikácie dosiahnuteľný len ich prostredníctvom.

Veľkým paradoxným fenoménom našej psychy, narušenej doslovne už patologickým konzumom všetkého, čo umožňujú sociálne médiá, je nasledovná skutočnosť.

Príklad : Rodičia dvanásťročnej dcéry bez najmenšieho problému dajú na Facebook jej fotografie v plavkách. Keď si ich tam niekto  pozrie, nie je na tom nič, absolútne nič závadné. Ale ak by ten dotyčný niekto prišel k týmto rodičom, zazvonil pri dverách ich bytu a povedal, že by chcel vidieť  ich dcéru v plavkách, tak by to bol pre nich vrcholne amorálny akt a celkom iste by ho udali na polícii.

Filozoficky vyjadrím tento nezmyselný paradox našej pokrivenej morálky takto:

Našu súkromnú sféru pokladáme za niečo jednosmerné, podobne jednosmernej ulici, kde je premávka dovolená len jedným smerom. Ak „šípka“ z našej privátnej sféry smeruje von, je to pre nás v poriadku. Ak by však odrazu smerovala dovnútra, tak nás to hneď vyvedie z rovnováhy. To je ale absurdná „chyba nášho myslenia“ a sociálne siete tento problém ešte viac zosilňujú.

Môj názor je, že spoločnosť by mala ľudí, užívateľov sociálnych médií, najmä mladistvých, chrániť samých pred sebou pred touto nebezečnou drogou.

Ďalšie obrovské nebezpečie, ktoré súvisí so sociálnymi sieťami a z nich nepriamo vyplýva (ešte donedávna bolo podceňované aj odborníkmi), je už teraz nekalkulovateľné riziko s umelou superinteligenciou. Ja som už pred viac ako štvrť storočím v mojej knihe Tajomstvá kozmu prognostikoval, že ľudstvu hrozí panstvo superinteligentných robotov. Medzičasom je to už diskutovaná téma aj vo vedeckých kruhoch.

Mimochodom, bol to Angličan Alan Turing, kto položil základy umelej inteligencie. Bol géniom, stal sa aj hrdinom vojny, ale aj tragickou figurkou.

Umelá inteligencia urobila v posledných rokoch obrovský pokrok. A tak, ako nás už dnes sociálne siete fakticky totálne ovládajú a manipulujú, tak to bude za niekoľko desaťročí, najneskôr ale do sto rokov, aj s umelou superinteligenciou, avšak s oveľa hrozivejšími dôsledkami pre ľudstvo.

V extrémnom prípade, ktorý je však veľmi pravdepodobný, nás robotická inteligencia úplne „stiahne z premávky“ – so všetkými konzekvenciami. Preto by sme mali investovať oveľa menej do robotickej inteligencie. A konečne prestať s tým, čo nás priam démonicky fascinuje a ovláda, a to je vytváranie a konštruovanie robotov, ktorí majú byť čo najvernejším duplikátom nás samých. Dokonca myslíme už aj na to, že chceme skonštruovať robotov, ktorí majú byť schopnejšou a dokonalejšou variantou človeka. Niečo také bude ale osudovou a smrteľnou chybou ľudstva. Z tejto nebezpečnej hry, ktorá nás môže pripraviť o všetko, by sme mali čo najskôr vystúpiť.

Obávam sa však, že je ale už neskoro, a tak ako nedokážeme vytvoriť svet bez zbraní, v ktorom by nikto nikoho neohrozoval, tak sa už nedokážeme zrieknuť pocitu, že sme schopní – a tak podobní bohom – vytvoriť „bytosti“ s dokonalejšími schopnosťami, ako ich máme my. Pritom celkom zabúdame, alebo nechceme akceptovať, že nás napokon navždy zvrhnú z nášho trónu.