Smrteľné hriechy islamu: Sýrska rodina v Mníchove neľudsky týrala svoju dcéru z religióznych dôvodov

Len preto, že si 16 ročná Sýrčanka Lela, ktorá žije s rodičmi v Mníchove našla priateľa, tak bola nimi a svojím bratom celé týždne týraná a mučená. Predovšetkým otec Mohamed a syn Mohamed ju brutálne trestali niekoľko týždňov. Rodina sa aj napriek šiestim rokom stráveným v Nemecku riadila len prísnymi neľudskými pravidlami funadamentalistického islamu a dcérino správanie bolo pre nich anti-islamské.

V rámci takých pravidiel sa nasadzuje proti „neposlušným“ ženám  absolútne konzekventne celá brutálna nenávisť a telesné násilie, ktoré podľa fundamentalistov prikazuje Korán. A to aj proti vlastnej dcére a či sestre.

Otec a syn Mohamed kopali úbohému dievčaťu opakovane do hlavy, tváre a chrbta. Tak sa to dialo dlhý čas a matka Rhana sa len prizerala a nič proti martýriu dcéry nepodnikla.

Otec so synom sa jej vyhrážali, že ju zavlečú do Sýrie (hoci odtiaľ prišli do Nemecka za azylom, pričom nemecké azylové právo jasne upozorňuje, že ak niekto dostal nemecký  azyl, tak ho navždy stratí, ak vstúpi na územie krajiny, kde bol prenasledovaný) a ju tam proti jej vôli vydajú za vzdialeného príbuzného, o 30 rokov staršieho.

Nechali ju celý čas zavretú a týrali ju hladom i smädom. Počas dní, keď bola uväznená, jej viackrát hrozili, že jej odseknú hlavu.

Napokon jej prikázali, aby si kľakla k záchodu a vyčistila ho jazykom. To už bolo napokon aj matke príliš veľa a zdôverila sa s utrpením dcéry svojej nemoslimskej susede.

Vec sa tak dostala na súd.

Sudca, ktorý dostal tento prípad, bol zhrozený z toho, čo je schopná urobiť islamská rodina vlastnej dcére.

Uvediem aspoň niečo z toho, čo povedal v súdnej sále pred vynesením rozsudku:

„Žijete už šesť rokov v našej krajine, ale ešte stále neovládate našu reč, nezúčastňujete sa života našej spoločnosti a čas trávite len  doma, prípadne sa občas stretnete s podobnými ako ste vy. Vo vašej kultúre nemá žena žiadnu hodnotu a stojí hlboko pod mužom, a to je choré. Takýto prípad som počas mojich pätnástich rokov ako sudca nikdy nemal.

Dievča ste týrali nielen telesne, ale aj psychicky a vzali ste jej celú ľudskú dôstojnosť. Takú kultúru, kde je možné niečo také, rozhodne odmietam. Hanbite sa – a je opovrhnutiahodné, že ste tieto strašné veci dcére vykonali len preto, že sa zaľúbila………“

Rozsudok, ktorý potom sudca Grain vyniesol, bol ale na všeobecné počudovanie veľmi mierny. Otec dostal dva roky podmienečne a syn rok podmienečne. Matka dostala len napomenutie a príkaz, že musí začať kurz nemčiny. Lela bola odovzdaná do starostlivosti Úradu pre mládež a jej rodina má predbežne zakázaný kontakt s ňou.

Vynára sa oprávnená otázka, prečo bol rozsudok taký mierny? Boli urobené tlaky na sudcu z politických kruhov?

Niečo také je veľmi pravdepodobné.

Ak by sa niečo podobné odohralo v nemeckej rodine, tak by tresty boli oveľa vyššie a  v žiadnom prípade nie podmienečné.

Aj tento prípad, ako aj tisícky podobných v krajinách EÚ, ktoré sú plné moslimských migrantov (a ich záplava u nás bude už len exponenciálne narastať po prijatí paktov OSN) poukazuje na to, že takéto rodiny sú do našej kultúry neintegrovateľné a sú pre ňu obrovskou príťažou finančne i sociálne a vychádza z nich aj veľký potenciál ohrozenia našich životov a žien našej kultúry.