Slovák zo Švajčiarska chce moju radu: Vziať si moslimku za ženu? Ako poradíte vy?

Pavol, môj dobrý 36 ročný priateľ žije v Bazileji už dvanásť rokov. Pochádza z východného Slovenska, z malej dediny. Vyštudoval v Prahe vysokú školu a krátko potom odišiel do Nemecka. Spoznali sme sa na jednej tlačovej konferencii, ktorú v Berlíne usporiadalo jedno juhoamerické veľvyslanectvo. Hneď sme si boli navzájom sympatickí a okrem toho sme si mali čo rozprávať aj odborne. Pavol je historik a romanistik a o.i. hovorí perfektne španielsky a samozrejme aj nemecky. Je odborníkom na dejiny i politiku Blízkeho Východu a výborne ovláda aj históriu južnej Ameriky. 

Keďže chodí pracovne dosť často do Berlína, tak sa pravidelne stretávame a sme sa stali dobrýmí priateľmi. Stretávajú sa veľmi blízko nielen naše charaktery, ale aj naše pohľady na svet a jeho dianie. Okrem toho je aj Pavol vyznávačom prírody a lesov, ako aj ja a naviac ešte aj, podobne ako ja, pravidelne beháva, a tak keď sa stretneme, ideme si aj spoločne zabehať po lesoch a lúkach. 

Na jednej zo svojich pracovných ciest do Španielska, zavítal Pavol pred troma rokmi do Toleda, ktoré bolo už dávno jeho srdcovou záležitosťou z pohľadu historika. Čo sa tam však pre jeho srdce celkom prekvapujúco a úplne nečakane stalo, o tom vopred ani len nesníval.

Toledo bolo pre neho z viacerých dôvodov jedinečným mestom. Fascinovala ho ale predovšetkým jeho jedinečná história. Bolo a aj ostalo jediným mestom na svete, kde žili niekoľko storočí v tolerantnom spoločenstve a v pozitívnom,  vzájomnom, veľmi kreatívnom sa ovplyvňovaní kresťania, židia a mohamedání. Keďže aj ja mám veľmi blízky vzťah k Toledu, ktoré sa majestátne vypína na pahorku obtekanom dookola riekou Tajo (s 1000 km najdlhšia v Španielsku), tak sme si obaja neraz vymieňali aj naše poznatky o tomto meste.

Počas svojho pobytu v Tolede navštívil Pavol dom, kde býval jeden z najslávnejších španielskych maliarov El Greco (pôvodom Grék, zomrel v Tolede 1614). A tam sa pre neho udialo to nečakané - náhoda, osud....? Zoznámil sa s Fatimou, atraktívnou, vzdelanou španielskou mohamedánkou, pochádzajúcou zo Saudskej Arábie, ktorá prišla ako dvojročná s rodičmi do Španielska. Bola vyštudovanou germanistkou a politologičkou a patrila k moderným, plne emancipovaným ženám. Z ich priateľstva sa rýchlo vyvinula veľká láska. Boli si aj intelektuálne veľmi blízki.

26-ročná Fatima bola vychovaná v islame, ale v jeho tolerantnom duchu. Vždy sa držala islamu, ale bola predovšetkým vyznávačkou jeho kultúry a oveľa menej jeho religióznej podstaty a odsudzovala jeho fanatický komponent. Poznala dobre aj kresťanské a židovské náboženstvo a veľmi rešpektovala ich pozitívne hodnoty.

Pavla očarúvala najmá jej senzibilná ženskost a jemnosť, ktoré podľa neho takmer úplne postrádajú európske ženy, ktoré sa mu javia povrchné a upriamené len na seba. Ani v najmenšom mu neprekážal jej arabsko-mohamedánsky pôvod. Posudzoval vždy len človeka v tom druhom, nikdy nie rasu či relígiu. A Fatima spĺňala všetky jeho predstavy o žene, ktorú by si vedel predstaviť ako svoju manželku. Bolo tam však pre neho jedno ALE - nie v ňom, ale vo vonkajšom svete, ktorý je v podobných prípadoch, keď sa spoja také extrémne protipóly, veľmi neúprosný - a to tak v kresťanskom póle, ako aj v jeho islamskom protipóle. Toto ALE môže život takej dvojice, či už v kresťanskom alebo mohamedánskom svete urobiť doslova až peklom. A to napriek veľkej láske dvoch ľudí, alebo práve kvôli nej. Extrémna rôznosť dvoch náboženstiev môže dvoch zamilovaných naozaj priviesť až do skutočného pekla na Zemi a stiahnuť ich tam zo sladkého neba ich lásky.

Pavol mi rozpráva vždy s nadšením, že okrem toho, že je Fatima veľmi pekná štíhla žena, tak ho mimoriadne priťahuje aj svojou vysokou inteligenciou. Má nielen obrovský všeobecný rozhlad, ale okrem španielčiny, arabštiny a nemčiny, hovorí ešte aj anglicky a francúzsky a veľmi rýchlo sa zlepšuje aj v slovenčine, ktorú sa začala učiť z lásky k nemu. Je veľmi dobrosrdečným, úprimným a láskavým človekom, ktorý sa angažuje aj sociálne. Vždy sa usmieva a nikdy nezažil, že by mala zlú náladu.

Islam však na Slovensku nechceme - Pavol to tak vníma a keď bol naposledy vo svojej rodnej dedine a zmienil sa, že sa zaľúbil do moslimského dievčaťa, tak sa jeho rodičia - veľmi jednoduchí ľudia - úplne zhrozili a matka začala nariekať a bedákať (typicky predsudkovo-slovensky): "Synáčik my sme ťa predsa nechovali pre nejakú prekliatu moslimku, veď to sú všetko teroristi, čo zabíajú kresťanov. A otec pridal: "Synu, to nám nesmieš urobiť - čo by povedala na to celá naša rodina a všetci naši susedia?" 

Na jeho rodičov neplatia žiadne argumenty lásky, ani argumenty rozumu - opakovali mu stále len to isté. 

Pavlovi je jasné, že keby s ňou prišiel do SR a domov, tak by to Fatima mala nesmierne ťažké. Ľudia by ju odmietali a ignorovali. Jej inteligencia a jej láskavosť by jej sotva pomohli, aby prekonala ich odpor a prelomila ich zjavné, či skrývané nepriateľstvo a ich nevraživosť a predsudky.

Cítila by sa izolovaná a neakceptovaná. Také pocity nikdy nezažila ani v Španielsku, ani v Nemecku. A on by jej proti ľudskej zlobe hlúpych a zadubených ľudí nemohol pomôcť. Také myšlienky sa mu prevalovali hlavou, keď si Fatimu predstavoval ako svoju manželku vo svojej vlasti. 

Som zvedavý, čo by ste mu , priatelia, poradili v tejto veci vy a ako vidíte vy možný spoločný život Slováka Pavla, tolerantného katolíka, s modernou, európsky mysliacou moslimkou Fatimou, v prípade, že prídu žiť na východné Slovensko (Pavol chce prísť na niekoľko rokov žiť na Slovensko)? Má si ju vziať alebo radšej nie?

Ja som mu už dal moju priateľskú radu, ale viac hláv, znamená niekedy aj viac rozumu. 

----------------------------------------------------------------------------------------------

Tu sa chcem opäť poďakovať všetkým tým, ktorí mi píšete na moju mailovu adresu, že moje články sú pre vás pozitívnym prínosom.  Nie vždy sa da odpovedat, lebo mi chodi denne  množstvo mailov od mojich "fanúšikov", z mnohych krajin sveta.