Slnečná sústava, kde dve planéty obiehajú dve slnká

Astrofyzikov jej nedávny objav veľmi prekvapil. Mohol by prispieť k novým poznatkom o extraterestrickom živote

Americkým astronómom sa podaril senzačný objav. Umožnil im to NASA teleskop Kepler. Priblížil im priam neuveriteľný svet dvoch extraterestrických planét, ktoré obiehajú okolo dvoch sĺnk.

V tomto prípade ide o objav, aký astronómia ešte nezaznamenala. Nové fakty z tejto binárnej slnečnej sústavy môžu vniesť do astronómie celkom nové revolučné poznatky o vytváraní planét a azda aj prispieť k tomu, že objavíme planéty, kde existuje život, a to ďaleko od našej slnečnej sústavy.    

Slnečná sústava Kepler 47 je od nás vzdialená približne 5000 svetelných rokov a nachádza sa v súhvezdí Labute. Pozostáva z dvoch sĺnk - jedného s pomerne veľkým jasom a z druhého, ktorého jas je  podstatne slabší. Slnká sa navzájom obiehajú a patria k nim aj dve planéty, väčšie ako Zem. Profesor astrofyziky a planetológie na kalifornskej univerzite v Santa Cruz, Greg Laughlin, vyslovil názor, že tento objav môže znamenať úplný prevrat nášho doterajšieho chápania procesov vzniku planét. Podľa neho nie je možné na základe súčasných teórií vysvetliť vznik takej planétovej konštelácie ako ju tvorí slnečná sústava Kepler 47. Preto teraz bude úlohou astrofyzikov prepracovať doterajší koncept chápania vzniku planét a planétových sústav.      

Dosiaľ sa  v tomto koncepte predpokladalo, že sústava, ktorá má viac ako jednu planétu nemôže existovať tak, aby jej planéty obiehali dve slnká, lebo by bola v dôsledku súčasného pôsobenia ich rôznych gravitačných síl nestabilná. V takom prípade by podľa klasickej teórie muselo dôjsť buď k vyhodeniu planét z ich obežných dráh, alebo k ich postupnému približovaniu sa, až by sa napokon zrazili. Nič z toho sa však neudialo v sústave Kepler 47, ktorá je stabilná.                         

Ak astronómovia získajú dáta, ktoré by potvrdili existenciu ďalšej, tretej, prípadne i štvrtej planéty v tejto slnečnej sústave, tak by senzácia bola ešte oveľa väčšia, lebo potom by sa dalo očakávať, že takéto sústavy nie sú žiadnou výnimkou.  Teleskop Kepler mohol tieto tzv. exoplanéty registrovať preto, lebo ich obežné dráhy majú takú polohu, že počas obehu sa planéty zakaždým dostanú aj medzi ich slnká a našu planétu, čo pre pohľad zo Zeme smerom k nim spôsobuje dočasné oslabenie intenzity jasu slnečnej sústavy Kepler 47.                 

 Teleskop Kepler je v prevádzke od marca 2009 a jeho pomocou skúmajú astronómovia extrasolárne planéty, podobné našej, lokalizované v habitálnej zóne, v ktorej je možný život. Dosiaľ vedci objavili 2 300 slnečných sústav, v ktorých by teoreticky bol možný život, alebo kde by sa mohol vytvoriť.              

 Nový objav urobí hľadanie obývaných svetov vo vesmíre jednoduchším. Väčšina hviezd našej galaxie vytvára binárne sústavy, prípadne sústavy s väčším počtom hviezd ako dve. Preto objav, že sa v takýchto sústavách môžu vytvárať planéty so stabilnými obehmi, je veľmi dôležitým faktom. Odteraz sa vedci nemusia sústreďovať len na hľadanie takých planét, ktoré obiehajú len jedno slnko.      

Obežný čas vnútornej planéty s označením Kepler 47b je 49 dní. Je trikrát taká veľká ako Zem a v dôsledku veľkej blízkosti k obom slnkám, je s najväčšou pravdepodobnosťou aj extrémne horúca a preto neobyvateľná. Druhá planéta Kepler 47 obehne slnká za 303 dní, a to vo vzdialenosti, kde je aspoň v princípe možný život, ako aj výskyt vody. V jej prípade pravdepodobne ide o giganticky veľkú planétu veľkosti Uránu. Vedci sa domnievajú, že život by prípadne mohol byť možný na jej mesiacoch.

V našej galaxii však existujú miliardy ďalších slnečných sústav s dvoma slnkami, a tak je potenciál ich eventuálej obyvateľnosti neobyčajne veľký.