Slávny trnavský matematik, fyzik, astronóm Ľudovít Schlesinger - priateľ Einsteina

Narodil sa v Trnave 1. novembra 1864. Bol profesorom na viacerých európskych univerzitách – napriek tomu tento geniálny vedec je na Slovensku málo známy.

Géniov si však národ má a musí vážiť a si ich pripomínať.

Jeho rodičmi boli  Bernard Schlesinger a jeho manželka Regina Oppenheimová.

Ľudovú školu vychodil v rodnom meste. V Bratislave navštevoval evanjelicku reálnu školu so zameraním na prírodné vedy - bol evanjelického vierovyznania. Od 1882 do 1884 študoval matematiku a fyziku v Heidelbergu na najstaršej nemeckej univerzite, Ruprecht-Karls-Universität Heidelberg a v rokoch 1884-1887 na Friedrich-Wilhelms-Universität v Berlíne.

Tam úspešne promoval  u uznávaných vedcov Lazara Fuchsa a Leopolda Kroneckera  a získal doktorát v matematike a fyzike. Habilitoval v Berlíne 1889 a 1894 bol vymenovaný za profesora.

O 3 roky neskôr sa stal profesorom na renomovanej Rheinische Friedrich-Wilhelms-Universität Bonn. V tom istom roku získal profesúru aj na Univerzite-Klausenburg v Sedmohradsku, kde okrem matematiky a fyziky vyučoval aj teoretickú astronómiu.

V roku 1910 prerušil na neurčito svoju  činnosť v Sedmohradsku, aby splnil naliehavé prosby z Frankfurtu, aby prebral profesúru na tamojšej Akademie für Sozial- und Handelswissenschaften.

Skvelá a neobyčajná kariéra muža z akejsi malej Trnavy v Hornom Uhorsku, o ktorej v Nemecku, najmocnejšom štáte Európy, nikto nikdy nepočul, pokračovala ďalej.

1911 vyhovel pozvaniu z Budapešti a niekoľko mesiacov tam prednášal na tamojšej univerzite. Koncom roku odišiel na miesto svojho posledného pôsobenia do hesenského mesta Giessen na Hessische Ludwigs-Universität, kde bol profesorom takmer 20 rokov, keď v roku 1930 bol zo zdravotných dôvodov emeritovaný.

V roku 1933, keď v Nemecku prevzali moc nacisti, tak Ľudovítovi Schlesingerovi, ktorý mal z otcovej strany aj židovských predkov, boli odobrané všetky tituly, vedecké ocenenia a jeho publikácie boli dané na index zakázaných kníh a spisov.

To ho psychicky i zdravotne položilo a zakrátko – 15.decembra 1933 v Giessene zomrel.

Mesto mu je za mnoho, čo urobil pre jeho meno, zaviazané – o.i. tam vybudoval skvelú matematickú knižnicu, v roku 1918 bol spoluzakladateľom a potom aj prezidentom Vysokoškolskej Spoločnosti, v roku 1921 uviedol do života Publikácie z Matematického seminára Mesta Giessen.

Jeho manželkou sa stala dcéra jeho profesora Lazara Fuchsa – mal  s ňou syna a dcéru. Dcéra Hildegard bola fyzičkou a odišla s manželom do USA. Syn Eilhard bol profesor filologie v Argentíne.

Čo je málo známe, lebo to nie je nikde oficiálne zadokumentované, bol kontakt a spolupráca Schlesingera so slávnym fyzikom, od neho o 15 rokov mladším – Albertom Einsteinom – ktorému v matematike dal niekoľko užitočných rád.

Schlesingera navštívil aj v Giessene.

Niečo z obsiahleho vedeckého diela:

Schlesinger bol aktívny aj v oblasti histórie vied. O.i. analyzoval práce Carla Friedricha Gaussa i Reného Descartesa a preložil celú jeho geometriu do nemčiny. Spolu s Richardom Fuchsom spracoval a vydal komplexné matematické dielo svojho svokra Lazara Fuchsa.

A podobne ako aj on, sa venoval najmä bádaniu zložitých diferenciálnych rovníc.

V roku 1895 vydal Príručku teórie lineárnych diferenciálnych rovníc, v 1898 Úvod do teórie diferenciálnych rovníc. Okrem toho vydal mnoho ďalších vedeckých publikácií a článkov.

Venoval sa aj diferenciálnej geometrii – kde postuloval známe Schlesingerove rovnice a Schlesingerove transformácie, o ktoré sa zaujímal aj Albert Einstein.

Po konzultácii s Einsteinom vydal knihu Prednášky o Einsteinovej všeobecnej teórii relativity.

Stredobodom veľkého záujmu matematikov a fyzikov bola jeho publikácia O diferenciálnych systémoch ľubovolných poriadkov s pevnými kritickými bodmi.

Schlesinger bol aj členom viacerých zahraničných matematických spoločností a dostalo sa mu mnoho uznania v zahraničí a samozrejme v Nemecku.