Slávny jedinečný Novgorod bol od počiatku dejín Ruska jeho bránou na Západ

Pravoslávne Rusko a pravoslávna Byzancia boli vždy ako dvaja vrúcne sa milujúci súrodenci. Vyspelá grécko-rímska Byzancia bola starším a Rusko mladším z nich. Ten ju veľmi obdivoval a sa od nej usilovne učil. Boli spojencami vo viere pravoslávneho kresťanstva a spojencami proti nájazdom turkoidných mohamedánskych hôrd, ktoré všade kam prišli, vraždili, lúpili a znásilňovali.

Byzanciu bolo možné na stredovekých novgorodských trhových námestiach a obchodných uličkách doslova voňať a omámene vdychovať.

Kupci a obchodníci v Novgorode ponúkali najrôznejšie a najvzácnejšie exotické tovary, ktoré tam prinášali kupecké karavány po dlhotrvajúcich cestách Balkánom, dnešným Rumunskom a Bulharskom, nedoziernými ázijskými stepiami, Orientom, i po plavbách Čiernym a Stredozemným morom.

Novgorod bol stáročia spojítkom a mostom medzi východom a západom, ale aj medzi severom a juhom. V tomto smere bol jediným takým mestom v celej Európe.

Nikde inde v Rusku nežila v stredoveku taká pestrá zmes etník ako v meste Velikij Novgorod.

Vo Veľkej livlandskej vojne (Prvá severná vojna 1558 - 1583) zhltol obrovský požiar takmer dve tretiny mesta, ktoré je dnes staré 1152 rokov a má 1 250 000 obyvateľov a je 5. najväčšie mesto Ruska.

V Novgorode prišlo v 12. storočí aj k prvým kontaktom medzi Rusmi a Nemcami. Nemci tam založili významnú pobočku svojej Hanzy, ktorá bola tri storočia najdôležitejším jej obchodným centrom.

Jeho prostredníctvom nakupovali Nemci vo veľkom drahocenné kožušiny a drahokamy a iné vzácne ruské tovary od Uralu a dovážali ich do západnej Európy.

Novgorod je najstarším ruským mestom a kolískou ruskej demokracie a v stredoveku bol absolútnym stredobodom ruského obchodu, remeselníctva a kupectva.

Zamiloval si ho aj svetoznámy legendárny Nemec Heinrich Schliemann, objaviteľ starodávnej Tróje, ktorý v mladom veku prežil štyri roky v Petrohrade, naučil sa perfektne rusky, získal ruské občianstvo, oženil sa s Jekaterinou Lyšinou, s ktorou splodil tri deti – Segeja, Natáliu a Nadeždu.

Hovorieval, že po Grécku bolo Ruskou jeho najväčšou láskou.

V tzv. brezových dokumentoch, uložených v mestskom múzeu, je podrobne zaznamenané ako vysoko rozvinutý bol Novgorod už v časoch byzantskej cisárovny Thedory III. Žili v ňom najvýznamnejší umelci, remeselníci, inžinieri vtedajšej doby, rôznych národností, medzi nimi aj z Byzancie.

Novgorod je mestom, kde sa vytvárala najstaršia ruská identita a je starobylejší a ruskejší ako Moskva a ako bol Kyjev ešte ako súčasť Ruska. Už v 15. storočí mal 84 000 obyvateľov a bol väčší ako väčšina veľkomiest  vo Svätej ríši rímskej nemeckého národa. Prežil všetky nájazdy a obliehania. Nezničil ho ani despotický cár Ivan Hrozný, ktorý ho obsadil a čiastočne vypalil, ani švédske vojská, ktoré v ňom založili požiar a ani nacisti Hitlera, ktorý ho vybombardovali a obsadili.

Nacistický rasista Himmler dal príkaz zničiť jeho drahocenné archívy, veľkolepé múzeum a v ňom všetky historické dokumenty o meste a o jeho slávnej ruskej minulosti. Nemalo nič viac upomínať na to, že to bolo ruské mesto. Jeho diabolský plán spočíval v úplnom vygumovaní všetkého ruského v Novgorode a po konečnom víťazstve nacizmu mala byť vytvorená nová identita mesta, a tá mala byť jednoznačne len germánsko-nemecká.

Ale napriek všetkým nástrahám a nebezpečenstvám, ktoré mesto v priebehu svojich dejín prežilo, pulzuje v ňom život , ruský život a Novgorod, ktorý sa  už veľmi skoro stal súčasne ruským Rímom i ruským Konštantinopolom, toto veľké a večné mesto, stojí obklopené rozsiahlymi lesmi a početnými bažinami a močariskami a zároveň je prehlboko zakorenené v histórii Európy a v histórii neporaziteľného a večného Ruska – najslovanskejšieho a najmohutnejšieho slovanského duba.