Slávny britský premiér Winston Churchill bol len zlodejom – 1. časť

Angličania svojho Winstona oslavujú ako jednu z najskvelejších osobností nielen Veľkej Británie, ale celého sveta. Pochádzal z významnej a superbohatej rodiny. Je na svete ale mnoho národov, ktoré v ňom vidia len zločinca a človeka, ktorý vo viacerých koloniálnych vojnách aktívne bojoval proti oslobodzovacím hnutiam kolonizovaných krajín. Napríklad v Sudane.

Jedným významným prezidentom z afrického kontinentu, ktorý nazval Winstona Churchilla obyčajným a zločineckým zlodejom, bol prezident Egypta Anwar Sadat. Urobil tak ako mladý dôstojník, keď mu v istej rozhodujúcej situácii išlo o jeho životnú a osudovú lásku, ktorú v tom momente, keď to vyslovil, mohol navždy stratiť.

Tomu sa povie charkater a nezlomná viera vo vlastné presvedčenie. Sadat bol už v mladých rokoch národným hrdinom, ktorý neochvejne a aj so zbraňou v ruke bojoval proti okupovaniu a obsadeniu Egypta Angličanmi. Preto strávil niekoľko rokov vo väzeniach. Egypťania a egyptské nacionálne médiá ho oslavovali ako svojho najväčšieho hrdinu.

Jeho osud však chcel ešte väčšiu dramaturgiu jeho života. Pochádzal z veľmi chudobnej dedinskej rodiny. Jeho rodinné pomery boli katastrofálne a preťažké. Vyrastal s 13. súrodencami u starej mami. Anwarov otec žil v Sudane so svojou druhou ženou a pracoval tam ako tlmočník pre britskú armádu. Anwar zažil v detstve len to najhoršie – biedu, choroby, analfabetizmus. A len vlastnou usilovnosťou a nesmiernou húževnatosťou sa prepracoval vyššie a podarilo sa mu dostať na vojenskú akadémiu - čo bolo pre sociálne nízko postavených mladíkov priam nemožné – a ju aj s úspechom ukončil.

To všetko urobilo z neho muža, ktorý sa neprestajne zasadzoval za najchudobnejších, čo sa neskôr odzrkadlilo aj v jeho sociálnej politike, keď už bol egyptským štátnikom. Mimochodom, celý výnos svojej Nobelovej ceny za mier z roku 1978, venoval svojej rodnej dedine.

Sadat je z môjho pohľadu najvýznamnejšou osobnosťou moderného Egyptu a jeho vzostup z biedneho dedinského, úplne nemajetného chlapca až k prezidentovi, je absolútne neslýchaný, doslova rozprávkový a svedčí o obrovskej sile jeho osobnosti.

Písal som o ňom podrobne  už inde. Tu opíšem jeho osudovú lásku, ktorej osud závisel istým spôsobom od Winstona Churchilla.

Keď mal 30 rokov, tak sa stretol po prepustení z väzenia u svojho dobrého priateľa, ktorý ho prichýlil vo svojom dome, s mladým 15 ročným dievčaťom Jehan, ktoré bolo u jeho priateľa na letných prázdninách v Suze. Ten mal za ženu jej o šesť rokov staršiu sesternicu.

Jehan dievčensky rojčila a snívala už viac ako rok o národnom hrdinovi - ktorého poznal a oslavoval celý Egypt – Anwarovi Sadatovi. Neverila vlastným ušiam, keď jej jedného horúceho dňa, keď už práve chcela odisť s priateľkami na morskú pláž, oznámil švagor Hassan, že o hodinu príde k nim vzácny hosť menom Anwar Sadat. Takmer padla do mdlôb.

Jehan bola veľmi inteligentná a na svoj vek veľmi múdra dievčina. Okrem toho aj nápadne pekná. Pochádzala z majetnej káhirskej rodiny a jej otec bol štátnym úradníkom na ministerstve. Po matke bola polovičná Angličanka. A bola to aj jej matka a nie otec, ktorá bola rodinným patriarchom, čo bolo v islamskom Egypte absolútnou výnimkou.

Stalo sa to, čo nikto nečakal a najmenej sám Anwar. Zamiloval sa celým srdcom do krásnej a múdrej Jehan. Ona ho vo svojich dievčenskych fantáziách milovala už dávno.

pokračovanie nasleduje