Skutočná pravda o Ríme: „Večné mesto“ založili a na javisko dejín uviedli Etruskovia

Tým mu Etruskovia – tento pre nás ešte stále záhadný národ, ktorý prišiel na apeninský poloostrov dávno pred vznikom Ríma –  navždy vtlačili svoju pečať a v dôsledku toho aj celej Európe. Rímski historici ale obdarovali svet mýtickou rozprávkou o založení Ríma Romulom a Rémom v 8. st  p.n.l., v roku 753, a tak zamlčali svetu skutočnú pravdu. Všetci jej verili, lebo sa stala autorizovaná vedeckými autoritami.

Nevďační Rimania – vyvraždili vo vojnách zakladateľov Ríma

Rím chcel odľahčiť svoje svedomie za to, že zničil a vykynožil úžasný, vysoko kultúrny a mierumilovný  národ Etruskov, od ktorého potom prebral celú svoju civilizáciu. Preto ponukol svetu nepravdivú, prepísanú históriu.

Keď prišli prví Etruskovia, obchodníci, v 8. storočí p. n. l. z Toskány (Etruskovia tam žili v dvanástich vysoko vyvinutých mestách) cez Tiber na miesta, kde dnes stojí Rím, tak tam našli len jednoduché, bez akejkoľvek kultúry existujúce skupiny pastierov z kmeňov Latinov, Sabinov a Italikov, žijúce v úbohých hlinených chatrčiach.

Veľa stáročí žili len stereotypným a jednoduchým životom.  Tí ani len netušili, že príchodom Etruskov narazili na svojich budúcich veľkých učiteľov a zakladateľov ich neskoršieho svetového  mesta.

Faktom ostáva, že ani v 8. ani v 7.  st . p.n. l neexistoval ešte Rím ako mesto

Dejiny Ríma sú nerozlučne spojené s históriou  Etruskov, tohto fascinujucého, vysoko kultúrneho a ešte stále pre nás aj záhadného národa. Prvé storočia po založení Rima to boli prave  oni, ktorí takpovediac tvorili a písali rímske dejiny. Možno preto opodstatnene tvrdiť, že bez pričinenia Etruskov by nebolo žiadneho Rimu, v každom pripade nie takého, ako ho poznáme a ako existoval v antike.

Prvý kráľ Ríma sa nenarodil niekde medzi siedmimi pahorkami nad Tiberom, nebol Rimanom, ale prišiel z Etrurie

Bol to Etrusk Tarquinius Priscus a práve on sa stal zakladateľom Ríma. Stalo sa tak v roku 575 p. n. l. Etruskí inžinieri a architekti nielenže Rím vybudovali, ale  aj navždy ovplyvnili tvar a charakter tohto mesta. Etruský Rím bol budovaný rýchlo a žiaril v nepredstaviteľnej nádhere a luxuse. Za réžie Tarquinia Prisca vyrástlo pri Tibere typické etruské mesto, a to tak v oblasti architektúry a ekonomiky, ako aj v oblasti spoločenských noriem a tradícií. Predtým úplne neznáme, latinsko-sabinské miesto, s niekoľkými primitívnymi chatrčami, sa zmenilo na nepoznanie.

Aj ďalší králi v Ríme boli Etruskovia

Po tomto kráľovi nasledoval na rímskom tróne další Etrusk, Servius  Tullius. Kto zavíta v súčasnosti do večného mesta vlakom a vystúpi na stanici Stazione Roma Termini, ten bude určite s úžasom obdivovať, ako sa bezprostredne pri vchode do stanice architektonicky  impozantne snúbi moderna s archaickým časom Ríma. Z moderne  vybudovanej konštrukcie stanice vychádzajú zvyšky prastarého mohutného múra – pričom táto architektonická kombinácia starého a nového je impozantne vyriešená – známeho Serviánskeho opevnenia.

Bol pätnásť metrov vysoký a neuveriteľných desať metrov hrubý, pričom širokým oblúkom obklopoval všetkých sedem známych rímskych pahorkov, a tak mal Rím už v tom čase obrovskú rozlohu. Je skvelým svedectvom úžasnej vyspelosti inžinierskych a staviteľských schopností Etruskov.

Postaviť ho dal Servius Tullius. Rím vďačí jemu za svoje najstaršie  a najvýznamejšie opevňovacie hradby. Je to faktom, ktorý je  však všeobecne len málo známy, lebo rímski historici neradi priznávajú, že to boli práve Etruskovia, ktorí zapálili svetlo civilizácie a kultúry v Európe, a to už dávno pred Grékmi.

Nikto, a už nikto taký významný ako rímsky cisár Claudius, sa nezaoberal  tak podrobne a tak dlho s históriou Etruskov, ako tento historik  na rímskom tróne. V priebehu svojich 21 rokov trvajúcich štúdií ich histórie vydal 20-zväzkovú prácu o Etruskoch, s názvom Tyrrhenika.  Žiaľ, táto skvelá práca sa stratila a aj preto vieme o Etruskoch relatívne tak málo.