Skutočná pravda o Ríme - "večné mesto" uviedli na javisko dejín Etruskovia - 2. časť

Etruskovia prišli na apeninský polostrov niekedy  v 10. storočí p.n. l. a priniesli so sebou už veľmi vyspelú kultúru. O ich pôvode - odkiaľ prišli a kde sa dostali už na taký vysoký stupeň civilizácie - nevieme s istotou nič povedať. Existujú o tom len hypotézy a dohady.

Na  tomto mieste si treba uvedomiť istú veľkú raritu histórie Ríma, ktorá sa začala, na rozdiel  od všetkých iných narodov, hneď kráľovstvom. Obvykle to vo vývoji nejakej kultúry trvá pomerne veľmi dlho, kým dospeje k forme kráľovstva.  

Od cisára Claudia vieme, že kráľovanie Tarquinia Prisca v Ríme sa postupne  vyvinulo k tyranskému autokratickému panovaniu samoľúbeho krála, ktorý potláčal akékoľvek slobody ľudu. Čo sa udialo potom, po niekoľkých rokoch jeho vlády, to vošlo do dejín ako vojna kráľov  a nemá to vôbec nic spoločné so samostatnou rímskou históriou.  Táto udalosť patrí výlučne do histórie etruskej. Prišlo k mocenskému boju etruských mestských štátov. 

 Pripomeňme na tomto mieste, že Etruskovia, ktorí obývali územie dnešnej talianskej  Toscany, nevytvorili nikdy jednotný etruský štát, ale žili v dvanástich  mestských kráľovstvách. 

Keď vypukla vojna kráľov, tak išlo len o vojnu etruských miest medzi sebou. Bol to boj dynastie rímskych Tarquíniovcov  a s nimi spojených niekoľkých etruských miest proti rebélii,ktorá vznikla  na severe etruských území. 

Víťazom sa stal už spomínaný Servius Tullius. V tejto vojne išlo v podstate o skutočnú revolúciu, ktorá rozbila prastary spoločenský poriadok, ktorý bol založený na dynastickom princípe. To znamená, že dovtedy mohol byť kraľom vždy len niekto z kráľovského rodu, alebo z rodín aristokratov. 

Za Servia Tullia bola kodifikovaná aj nová ústava štátu. Viedla k novému usporiadaniu spoločnosti a síce k vzniku triednej spoločnosti. Postavenie a vplyv rodovej aristokratie vystriedal v Ríme vplyv bohatých občanov. Právo môcť byť oficiálnym občanom Ríma mali podľa novej ústavy nielen patrícijovia, ale aj všetci plebejci.

Všetci rímski občania, ktorí boli schopní bojovať, boli zadelení do piatich tried. Čím viac bohatstva niekto vlastnil, tým do vyššej triedy sa dostal. Každá trieda bola povinná dodať rímskemu štátu isté množstvo centúrií (jedna centúria bol v starom Ríme oddiel bojovníkov, počtom sto mužov), ktoré si museli na vlastné náklady zadovážiť potrebnú predpísanú výzbroj. Centúrie nemali však len význam vojenský, ale mali aj politickú váhu a dôležitosť. 

Každá trieda mala v rímskom senáte toľko hlasov, koľko centúrii bola schopná dať štátu k dispozícii. Pretože bohatí patrícijovia vyzbrojili oveľa viac centúrií, ako chudobní plebejci, tak moc v štáte ostala aj naďalej v ich rukách.

pokračovanie nasleduje