Skutočná pravda o Ríme - "večné mesto" uviedli na javisko dejín Etruskovia - 1. časť

Tým mu Etruskovia navždy vtlacili svoju pecat, a v dôsledku toho aj celej Európe. Rímski historici ale obdarovali svet mýtickou rozprávkou o založení Ríma Romulom a Rémom v 8. st  p.n.l. v roku 753, a tak zamlčali svetu skutočnú pravdu. Všetci jej verili, lebo sa stala autorizovaná vedeckými autoritami. 

Rím takto chcel odlahcit svoje svedomie za to,  že znicil a vykynožil úžasný, vysoko kultúrny a mierumilovný  narod Etruskov, od ktoreho potom prebral celu svoju civilizaciu. Preto ponukol svetu nepravdivu, prepisanu historiu.

Ked prisli prvi Etruskovia, obchodnici, v 8. storočí p. n. l. cez Tiber na miesta, kde dnes stoji Rim, tak tam nasli len jednoduche, nekulturne existujúce skupiny pastierov z kmenov Latinov, Sabinov a Italikov, žijuce v ubohych hlinenych chatrciach. Po starocia žili uplne stereotypnym  a jednoduchym zivotom.  Ti ani len netusili, ze príchodom Etruskov narazili na svojich buducich velkych ucitelov a zakladatelov ich neskorsieho svetoveho  mesta.

Faktom ostava, ze ani v 8. ani v 7. st . p. n. l. ešte neexistoval Rim ako mesto.

Dejiny Rima su nerozlucne spojene s historiou  Etruskov, tohto fascinujuceho, vysoko kulturneho a pre nás ešte stale aj zahadneho naroda. Prve storocia po zalozeni Rima to boli prave  oni, ktori takpovediac tvorili a písali rímske dejiny. Mozno preto opodstatnene tvrdit, ze bez pricinenia Etruskov by nebolo ziadneho Rimu, v kazdom pripade nie takeho, ako ho pozname a ako existoval v antike.

Prvy kral Rima  sa nenarodil niekde medzi pahorkami nad Tiberom, ale prisiel z Etrurie. Bol to Etrusk Tarquinius Priscus a práve on sa stal zakladatelom Rima. Stalo  sa tak v roku 575 p. n. l. 

Etruski inzinieri a architekti nielenže Rím vybudovali,  ale  aj navzdy ovplyvnili tvar a charakter tohto mesta. Etrusky Rim bol  budovany rychlo a ziaril v nepredstavitelnej nadhere a luxuse. Za  rezie Tarquinia Prisca vyrastlo pri Tibere typicke etruske mesto,  a to tak v oblasti architektury a ekonomiky, ako aj v oblasti spolocenskych noriem a tradicii. Predtým úplne nezname latinsko-sabinske miesto, s niekoľkým primitívnymi chatrčami, sa zmenilo na  nepoznanie.

Po  tomto královi nasledoval na rímskom tróne další Etrusk, Servius  Tullius. Kto zavíta v súčasnosti do večného mesta vlakom a  vystúpi na stanici Stazione Roma Termini, ten bude urcite s úžasom obdivovať, ako sa bezprostredne pri vchode do stanice architektonicky  impozantne snúbi moderna s archaickým časom Ríma. 

Z moderne vybudovanej konštrukcie stanice vychádzajú zvyšky prastarého mohutného múra - pričom táto architektonická kombinácia starého a nového, je impozantne vyriešená - známeho Serviánskeho opevnenia.  

Bol pätnásť metrov vysoký a neuveriteľných desat metrov hrubý, pričom širokým oblúkom obklopoval všetkých sedem známych rímskych pahorkov, a tak mal Rím už v tom čase obrovskú rozlohu. Je skvelym svedectvom úžasnej vyspelosti inžinierskych a stavitelských schopností Etruskov.  

Postavit ho dal Servius Tullius. Rím tak vdačí jemu za svoje najstaršie a najvýznamnejšie opevnovacie hradby. Je faktom, ktorý je však všeobecne len málo znamy, lebo rímski historici neradi priznávajú, že to boli práve Etruskovia, tento ešte stále pre nás záhadný národ,  ktorý zapálil svetlo civilizácie a kultúry v Európe, a to už  dávno pred Grékmi.

Nikto, a už nikto taký významný ako rímsky cisár Claudius, sa nezaoberal  tak podrobne a tak dlho s históriou Etruskov, ako tento historik  na rímskom tróne. V priebehu svojich 21 rokov trvajúcich štúdií ich histórie vydal 20-zväzkovú prácu o Etruskoch, s názvom Tyrrhenika.  Žial , táto skvelá práca sa stratila a aj preto vieme o Etruskoch relativne  tak málo. 

pokračovanie nasleduje