Odkedy clovek zabudol, co je skromnost a chce vlastnit coraz viac, tak stratil raj, v ktorom dovtedy zil bezstarostne a nadovsetko stastne. Nic nekazi charakter cloveka tak velmi, ako tuzba po coraz vacsom vlastnictve. A dnesna doba cloveka doslova vhana do narucia novemu svetovemu nabozenstvu, globalnemu kapitalizmu, pre ktory je slovo skromnost najvyssim hriechom, hriechom smrtelnym. Globalny kapitalizmus sa stava novym svetovym poriadkom, ktory cloveka tak ovladne, ako dosial nijake ine nabozenstvo. Vezme mu dusu, srdce i svedomie a premeni ho na monstrum bez citov, ktore nebude mat spravny vztah ani len k sebe. Rozrusi v nom jeho povodnu prirodzenost, pozitivny vztah k ludom a premeni ho na nenasytneho a bezohladneho dravca, ktoremu nie je nic svate okrem jeho vlastnych cielov. Skromnost je najuslachtilejsia vlastnost mudreho cloveka, ktory nahliadol, ze stastie a spokojnost mozno najst len vtedy, ak je schopny sa tesit z malych a nepatrnych veci svojho kazdodenneho zivota. Skromnost so sebou prinasa aj vnutorny pokoj a vyrovnanost. Skromny clovek ma laskave srdce, je ohladuplny a zije v mieri so sebou i s druhymi. Je trpezlivy a nepozna zavist. Skromnost z presvedcenia, nie z donutenia a ci pod vplyvom vonkajsich okolnosti, je najvznesenejsia filozofia zivota.
Vacsina velkych filozofov ucila ludi skromnosti a nenarocnosti. Jeden z najvyznamnejsich “filozofov skromnosti” bol francuzsky filozof Jean Jacques Rousseau. Hlasal, ze clovek hoci pride na tento svet ako slobodny tvor, sam si nalozi na seba retaze neslobody. Zachranu ludstva videl v jeho navrate k povodnej jednoduchosti zivota.
Dnes vieme, ze nieco take je nemozne. Zapad vytvoril taku spolocnost, ktora potrebuje neslobodnych a zotrocenych ludi. Ludia, ktori sa lepsie citia v neslobode ako na slobode, su nekomplikovani, a pre tych, ktori ich ovladaju, je ich spravanie lahko kalkulovatelne. Mozno ich velmi lahko manipulovat a urcovat im ako sa maju obliekat, ako maju mysliet, ako sa maju spravat a co maju hovorit.
Na prvy pohlad by sa zdalo, ze prave taki ludia su skromni. Pravdou je vsak opak. Neslobodni ludia su frustrovani, nespokojni a nestastni. Z toho dovodu potrebuju nahradne uspokojenie. To nachadzaju v extremne vystupnovanej potrebe po konzumizme. Ludia, ktori si dokazali uchovat slobodu a individualnu svojbytnost su stastni, vedia sa tesit z malych veci, a preto nepotrebuju nijake nahrady za to, co v materialnej oblasti nemozu vyzit. Nikdy to nezvyknu pocitovat ako nedostatok ci znizenu kvalitu zivota.
Ostat slobodnym znamena pre nich zaroven aj ostat stastnym, vyrovnanym a spokojnym clovekom. Skromny clovek sa vyznacuje istou velkou prednostou. Vie velmi dobre zaobchadzat s konfliktovymi situaciami zivota a vie velmi dobre znasat aj vnutorne konflikty. Je odolny voci kazdodennej hektike zivota a stresovym situaciam a ma porozumenie pre slabych a ubohych.
Kto je skromny, nikdy netrpi na nedostatok, lebo v zivote vie vyjst aj s relativne obmedzenymi prostriedkami, ktore mu stoja k dispozicii. Velkou prednostou takeho cloveka je to, ze vie prebrat a niest zodpovednost a ze ma pozitivny pristup k ludom, co ho robi vseobecne oblubenym.
Pokracovanie nasleduje
