Skoncipovali „Ukrajina-aféru“ len Demokrati, a len preto aby mohli odvolať prezidenta Trumpa?

Medzičasom vyšli najavo viaceré zamlčiavané fakty, z ktorých to vyplýva. Podľa interných smerníc v USA, ktoré platia pre správy a informácie od whistleblowerov, by správa utajovaného whistleblowera, ktorá spôsobila „Ukrajina-aféru“, vôbec nebola smela byť spracovaná, lebo nebola s nimi vôbec v súlade. Preto je jej existencia neoprávnená.

A teraz nasledovný a mimoriadne závažný fakt:

Správa „záhadného“ whistleblowera mohla – smela – byť nielen spracovaná, ale mohla aj byť použitá proti prezidentovi Trumpovi, a to len preto, lebo tieto interné smernice boli v septembri tohto roku zmenené tak, ako to Demokrati nutne potrebovali. A správa ešte naviac bola aj dozadu „predátumovaná“, lebo bola skoncipovaná skôr, ako boli smernice urýchlene zmenené!

Pôvodne je správa dátovaná z 12. augusta. K zmene a upraveniu smerníc došlo ale až v septembri a v septembri bola potom aj uverejnená!

Ďalej možno na základe tohto faktu plným  právom predpokladať, že „niekto“ túto správu (ktorá nesmela byť spracovaná a zhotovená!) uvidel krátko po 12. auguste a prišiel na „spásonosnú“ ideu – v každom prípade pre Demokratov – že predsa jej publikovaním bude možné doslova zničiť prezidenta USA.

Iná možná varianta histórie vzniku tejto správy je tá, že Demokrati si ju dali urobiť na objednávku a vyhľadali si vhodného človeka medzi tými, ktorí pre niečo také prichádzali do úvahy a urobili z neho potrebného whistleblowera.

Potom, keď už bol útok na prezidenta dôkladne skonštruovaný a pripravený, prišiel k ťahu vysokopostavený Demokrat Adam Schiff, ktorý správu tajomného whistleblowera uverejnil.

V týchto súvislostiach nie je bez zaujímavosti, že práve tento pán je predsedom Výboru pre tajné služby v Snemovni reprezentantov.

V „historke“ nášho záhadného whistleblowera je teda jej aktérom aj pán Schiff, ktorý má už dlhodobo záujem objaviť niečo, čo by mohlo prezidentovi Trumpovi zasadiť rozhodujúci úder a tak spôsobiť jeho pád.  

Ak by sa niečo také podarilo, tak by to učite pre neho znamenalo obrovský posun v jeho kariére. Bola by napríklad aj šanca stať sa ministrom vnútra vo vláde Demokratov, ktorá by po vyradení a odstránení DonaldaTrumpa takmer s úplnou istotou nastúpila. A taká šanca pre Schiffa po takom „záslužnom“ čine by bola naozaj výrazne veľká.

Zmienim sa len mimochodom aj o tom, že už 2. októbra bola v New York Times informácia o tom, že kontakt whistleblowera a Schiffa sa konal naozaj, ale skôr ako ten napísal svoju správu.

Táto informácia bola potvrdená aj hovorcom Schiffa, Adamom Bolandom.

A až po ich vzájomnom kontakte boli zmenené už zmienené smernice a správa od whistleblowera odrazu smela aj oficiálne existovať a v prípade potreby (Demokratov) mohla byť aj argumentatívne použitá!

Najlepšie na veci je ale to, že práve Schiff  ako predseda hore spomenutého Výboru je zodpovedný ako najvyššia inštancia pre smernice a pre ich prípadné zmeny! USA sú skutočne krajinou neobmedzených možností – a to aj takých, ako sa otvorili Schiffovi!

Na záver niečo, čo dokonale zvýrazňuje a podčiarkuje jedinú možnosť vysvelenia prípadu tohto whistleblowera:

Zmena smerníc bola abolútne nevyhnutá, lebo whistlebloweri pôvodne smeli oznamovať len prípady, ktoré sami autenticky zažili. To, čo len niekde počuli od iných osôb nesmeli zaznamenávať a dávať potom také správy ďalej. To malo jednoduchý racionálny dôvod. V najvyšších štruktúrach vlády USA je zhromaždených mnoho tajných dokumentov. Ak tam potom  hocikto môže o všetkom hovoríť a dávať ďalej, tak niektoré veci môžu byť juristicky pokladané za špionáž. Preto platilo, že whistleblower môže urobiť správu výlučne o tom, čoho bol bezprostredne sám súčasťou.

A v tomo prípade, ktorý Schiff publikoval, to tak nebolo.

Náš utajovaný whistleblower nič z toho, čo dal do správy nezažil sám a ani pri tom nebol.

Napriek tomu uvádza veľmi podrobne len to, čo od niekoho počul, prípadne aj to, čo mu povedal niekto, ktorý to sám len počul od iného. Neudáva však ani len to, od koho sa to dozvedel. Preto je všetko skonštruované len z počutého od iných osôb a tak celý tzv. dokument patrí len do horúcej pece!

Správa pozostáva z deviatich strán, pričom na úvodných dvoch stranách je podrobne rozvedené, že autor správy nič z toho, čo popisuje, nezažil autenticky, pričom sa odvoláva na niekoľko „vládnych zdrojov“, ale žiadny z nich neuvádza konkrétne a menom.