Situácia v Nemecku 8.1.2024: Je ešte vôbec možné demokratickou cestou zvrátiť pseudodemokraciu na demokraciu?

Tieňový štát neexistuje len niekoľko rokov, ale je výsledkom „pochodu“ utajeného verejnosti cez dôležité inštitúcie, ktorý sa postupne šíril od roku 1968 a ovládol krajinu naplno, odkedy Merkel na jeseň 2015 protiústavne otvorila hranice.

Pripomeniem ešte raz  volebný prieskum v Sasku z 1. januára 2024, v ktorom bola SPD degradovaná na smiešnu bezvýznamnú stranu s 3-percentným podielom hlasov.

To je síce veľmi dobré pre možnú zmenu, ale výsledky prieskumu sú vypovedajúce niečo len čiastočne. Môžu dokumentovať slabnúcu akceptáciu pestrej sociálnej demokracie medzi ľuďmi, ale nesprevádza to skutočnú strata moci SPD. 

Dôvodom je hlboké štrukturálne ukotvenie SPD a jej funkcionárov v politike Veľkej Transformácie globalistických elít.

Vynára sa tu otázka, do akej miery môžu byť zakorenené postdemokratické štruktúry zničené demokratickou rebéliou, ktorú o.i. robia farmári (zajtra 8.1. sa koná ich veľká celonemecká protestná akcia)), rušňovodiči a špeditéri.

Preto znova otázka: Je ešte možné späť vrátiť demokraciu demokratickými prostriedkami?

Hlavnou charakteristikou postdemokratických pomerov je nedostatok dôsledkov demokratických volieb. Nemeckí občania vedia, čo to znamená, najneskôr od čias Angely Merkel v úrade. 

V tejto súvislosti sa nikdy nezabudne na mocenské slovo Merkel z roku 2020, keď zvrátila demokratické zvolenie politika FDP Thomasa Kemmericha za nového durínskeho krajinského vodcu. Nariadila to hekticky dokonca z Južnej Afriky, kde sa vtedy nachádzala , a urobila tento nezákonný ťah len preto, lebo ho podporila aj AfD. 

Vyjadrila tým hlboko autoritársky sebaobraz nemeckej politicko-mediálnej elity, podľa ktorej čo nemôže byť, tak to ani nesmie byť.

Predsedníčka SPD Saskia Esken v posledných dňoch dokázala, že tento spôsob myslenia v štýle autoritárskej banánovej republiky stále určuje činy tých, ktorí sú pri moci. V reakcii na debakel svojej strany ju nenapadlo nič lepšie, ako opäť žiadať zákaz AfD.

Vo fungujúcej demokracii by takéto vyhlásenie po takom výraznom rozhodnutí voliča za AfD a proti SPD bolo dostatočným dôvodom na zásadné spochybnenie kvalifikácie Esken ako demokratickej političky. 

Ale nežijeme vo fungujúcej demokracii, ale vo farebnej postdemokracii. A v tomto prípade zákaz opozičnej AfD, ktorá môže získať dvanásťkrát viac hlasov ako vládna strana, predstavuje „legitímnu“ politickú alternatívu.

Takto funguje a rozoduje akýsi tieňový štát, ktorý skonsolidoval svoje štruktúry ďaleko za hranicami demokraticky konštituovaného spoločenstva.

Neplatia tu demokratické procesy a rozhodnutia, ľudia sú tu povinní dodržiavať iné pravidlá.  A to pravidlá tých, ktorí sa vykresľujú ako vševediaci morálni majstri, a predsa sú to len megalomanskí, nevzdelaní malomeštiaci.

Počas dlhých rokov a desaťročí, počas ktorých mal farebný tieňový štát čas etablovať sa, sa vyvinuli autoritárske štruktúry, ktoré prenikajú spoločnosťou na všetkých úrovniach a na ktoré sa ľudia ako Saskia Esken môžu vždy spoľahnúť.

Vedia dobre, že napríklad hostinský, ktorý v očiach tieňového štátu pohostí u seba politicky „nesprávnych“ hostí, sa bude musieť vysporiadať s Antifou, že vedci, ktorí odmietajú ideologicky predpísané učenie, budú vylúčení z vedeckej komunity a že sudcovia, ktorí sú politicky nežiadúci, ako aj ich rozsudky, samy čoskoro skončia na lavici obžalovaných..... A vedia dobre, že polícia brutálne útočí na pokojné protivládne demonštrácie, že prokurátori robia razie na užívateľov sociálnych sietí kvôli opozičným vyhláseniam a že odbory vyhadzujú členov, ktorí nedodržiavajú predpísanú a nanútenú líniu - atď,...atď.

Avšak, a to je dobrá správa, zdá sa, že farebný tieňový štát v posledných týždňoch a mesiacoch dosiahol hranice svojej moci. Ľudia sa od neho odvracajú. Nemenia to ani jeho dôležité protagonistky ako Saskia Esken a či ministerka Baerbock. Naopak, ich vzhľad, ich konanie a ich iracionálne pôsobiaca autorita tento vývoj urýchľujú.

Napriek tomu je pred tými, ktorí majú dosť pestrého donucovacieho stavu, ešte dlhá a kamenistá cesta. A práve v tom spočíva význam 8. januára 2024. Tento deň sa môže stať skutočným bodom zlomu pre „klimatické“ zmeny v Nemecku. Predpokladom na to však je, aby protesty nezostali ojedinelým podujatím, ale sa rozšírili a stali sa trvalými.

To si vyžaduje vytrvalosť a predovšetkým odvahu. Je všeobecne známe, že ideológovia, najmä tí, ktorí nemajú nič iné ako svoju ideológiu, bránia svoju moc zubami nechtami. 

Dá sa teda predvídať, že pestrofarebné bezpečnostné zbory od Antify cez Úrad na ochranu ústavy až po políciu a prokurátorov zmobilizujú všetko a vytiahnu svoje maximálne nafúknuté svaly. Ale nič z toho nepomôže, ak ľudia pokojne vyhlásia: Takto nie! S nami už takto viac nie!