Šialený Biden: USA plánujú ekonomickú vojnu s Čínou a chcú za spolubojovníka aj EÚ! Ursula z Bruselu je nadšená!

Dlhá ruka nemeckého štátu a európskej byrokracie si chce vyhradiť „právo na prístup“ do Pekingu, Šanghaja, Nankingu a ďalších čínskych miest. Chcú sa zapojiť do investičných rozhodnutí nemeckých a EÚ firiem a tým aj do ich exportných a importných vzťahov s Čínou.

Americkí „vynálezcovia“ tohto konceptu tomu hovoria riadený obchod.

Slovo plánované hospodárstvo znie príliš zaťažujúco a preto by samozrejme v žiadnom prípade nepriznali, že len kopírujú to, čo sa v tomto smere robilo v komunistických štátoch východného bloku.

Von der Leyen prijala entuziasticky myšlienku ekonomického intervencionizmu, ktorú jej naliehavo „odporučil“ Biely Dom.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen prvýkrát prijala túto myšlienku ekonomického intervencionizmu ako popredná európska politička. Zjavne „inšpirovaná“ nedávnou návštevou Joe Bidena v Bruseli povedala:

"Momentálne zvažujeme, či a ako by Európa mala vyvinúť cielený nástroj pre zahraničné investície (nemenovala tu Čínu, ale ide samozrejme predovšetkým o Čínu)."

Podrobný koncept, takzvaný outbound investment screening, je tiež americkým vynálezom. Ide tu o to, že hospodárstvo, ktoré sa doteraz rozhodovalo na základe kritérií ponuky a dopytu, ceny a výkonu bude mať nad sebou politický dozor.

Ten bude potom pôsobiť ako obhajca záujmov štátnej bezpečnosti.

Komisia EÚ chce predstaviť „stratégiu hospodárskej bezpečnosti“.

Von der Leyen:

„To je to, čo chceme povýšiť na dominantné kritérium, pokiaľ ide o otázku, či sa investícia môže uskutočniť v Číne a inde a či tam možno nadviazať obchodný vzťah. Predchádzajúca kontrola vývozu, ktorá sa zaoberala zbraňami a k ich doplnkom, už nestačí na to, aby udržala autokratov a diktátorov pod kontrolou (k nim ale samozrejme patrí aj vláda Demokratov USA).“

Von der Leyen chce v krátkom čase predstaviť „stratégiu ekonomickej bezpečnosti“, v ktorej bude podrobne opísaný režim tejto kontroly investícií.

Už to teda odrazu nie je o raste a prosperite, ale o kontrole. V súlade s tým musia byť investície v Číne predložené novému orgánu, vysvetlené a nakoniec schválené – alebo aj nie - štátom.

Čína je najväčším obchodným partnerom Nemecka v Ázii.

Preto je to veľmi dôležité, ako sa pristupuje k Čínskej ľudovej republike s 1,4 miliardami zákazníkov, ktorí tam žijú, čo má pre nemeckú ekonomiku obrovský strategický význam a tým aj pre EÚ.

Pre  nemecké koncerny a spoločnosti nie je Čína súperom a či dokonca nepriateľom ako pre USA a bruselskú Ursulu, ale partnerom, zákazníkom a niekedy aj priateľom.

Objem exportu a importu medzi Nemeckom a Čínou vo výške 298,2 miliardy eur prevyšuje hodnotu výmenných vzťahov s USA, Holandskom a Francúzskom.

V Číne sa darí z pohľadu Nemecka najmä chemickému priemyslu, automobilovému priemyslu a strojárenskému priemyslu - BASF-Ludwigshafen práve investovala desať miliárd eur do novej továrne v Zhanjiangu. VW chce v najbližších rokoch pokračovať v investíciách v Číne a niekoľko miliardovú sumu plánuje investovať aj Mercedes.

Na Čínu sa spoliehajú aj nemecké stredne veľké priemyselné podniky. Podľa novej analýzy Nemeckého ekonomického inštitútu (IW) budú nemecké spoločnosti v roku 2023 investovať v Číne viac ako kedykoľvek predtým. Expert na zahraničný obchod IW Jürgen Matthes hovorí:

"V roku 2022 pretieklo do Ríše stredu 21,5 miliardy eur."

Odrazu ale USA hlásajú opak toho, čím celé desaťročia indoktrinovali spojencov:

Trhové myslenie sa už nepovažuje za záruku prosperity, ale za bezpečnostné riziko. Amerika chce ísť do ekonomickej vojny s Čínou – a Biely Dom Bidena chce, aby šéfovia nemeckých koncernov a firiem išli do nej tiež.

Ursula poslušne plní „priania“ Bidena a tak títo šéfovia už čoskoro dostanú svoje „povolávacie rozkazy“, ktoré už von der Leyen podpísala. Či ich naplnia tak poslušne ako  Ursula spĺňa želania Bidena, to je už druhá vec.

Záverom ešte toľko, že Čína sa zatiaľ nevyjadrila k plánovanej ekonomickej vojne Západu.