Séria explózií otriasa Škandináviu – obyvateľstvo má strach. Páchatelia sú neznámi – vraj?!

Ešte pred niekoľkými rokmi bolo v pokojnej krajine akou Švédsko veľmi dlho bolo, niečo také absolútne nemysliteľné. Veď  kriminalita a brutálne ohrozovanie ľudských životov i znásilňovanie žien tam bolo takmer neznámym pojmom. Dnes je to v tejto krajine takmer „chlebom každodenným“ a ľudia sa cítia byť ohrození a žijú v neistote a obavách. Oficiálne švédska polícia tvrdí, že nevie kto stojí za nespočetnými explóziami, ktoré neprestávaju a prichádza k nim na rôznych miestach a v rôznych mestách Švédska.

Neskoro v noci 29. októbra bola polícia v švédskom Helsingborgu privolaná k jednému veľkému obytnému domu vo východnej časti mesta. Telefonicky oznámil jeden obyvate`domu, že počul v blízkosti silnú detonáciu. Po prehliadke miesta explózie políciou, oznámila policajná hovorkyňa, že pred domom vybuchol nejaký explozívny materiál, pričom bola poškodená fasáda domu a rozbitých niekoľko okien. Polícia dosiaľ nevie, čo vybuchlo a nevie, kto to spôsobil.

O dva dni neskôr, 31. októbra, v skorých ranných hodinách prišlo k dvom ďalším explóziám v Helsingborgu, v inej časti mesta pred dvoma menšími obytnými domami. Zranený nebol nikto. Polícia aj v týchto prípadoch tvrdí, že nevie čo explodovalo a ani pôvodcov výbuchu nepozná.

Tieto výbuchy spôsobujú materiálne škody, ale len zriedkavo sú aj ľudia zranení. Naposledy sa tak stalo v júni, keď prišlo k mimoriadne silnej explózii v Linköpingu, pričom boli zranení aj traja ľudia.

Silné explózie boli v posledných mesiacoch aj vo veľkomestách Štokholm, Göteborg, Malmö i v stredne veľkých mestách ako  Örebro, ale aj v malých mestách ako  Staffanstorp.

„Záhadné“ explózie vo Švédsku sú registrované takmer vždy len v noci, a to pred súkromnými i pred verejnými budovami.

V roku 2018 prišlo vo Švédsku – podľa vládnych zdrojov – ku 162 detonáciám. V tomto roku to bude podstatne vyššie číslo.

Renomovaný nemecký kriminológ Martin Rettenberger, riaditeľ Ústavu pre kriminológiu vo Wiesbadene, hovorí, že takáto neutíchajúcia séria detonácií môže mať v podstate len jeden cieľ – vyvolať v obyvateľstve strach, znepokojenie, neistotu a paniku. Rettenberger vychádza z toho, že za tým všetkým stoja  veľmi dobre organizované štruktúry. Nemenuje ich však. Nechce? Nesmie?

Namiesto toho Rettenberger ale hovorí:

„Títo ľudia nám chcú týmto spôsobom dať najavo, že sú schopní všetkého a že naše bezpečnostné zložky na nich nestačia a že nás môžu zasiahnuť kdekoľvek, kedykoľvek.“

Z toho ale vyplýva, že ide o „mohutnú organizáciu“ s celosvetovým dosahom (podobné série explózií sa nekonajú len vo Švédsku, ale aj inde v EÚ, napr. v Dánsku) ktorá chce rozložiť našu európsku kultúru a pretransformovať ju.