Senzačný objav: Epigenetické „hodiny“ určujú dĺžku života. Ovplyvniť ich je možné

Ešte donedávna vo vede platilo, že naše gény sú počas celého nášho života úplne stabilné štruktúry, a to v tom zmysle, že ich nemôžeme ovplyvniť tak, aby vykonávali niečo inakšie, ako to, na čo sú naprogramované. O génoch sa všeobecne veľa hovorí, napriek tomu ľudia bežne nevedia dať precíznu odpoveď na to, čo gény sú.

Definíca génu

Uvediem stručne a výstižne čo je gén:

Je to nositeľ dedičných informácií, na základe ktorých vznikne nový organizmus. V realite je každý gén určitým úsekom v reťazci DNK. Je lokalizovaný na určitom mieste chromozómu v jadre každej bunky organizmu. Bunky prijímajú informácie z génov, podľa ktorých syntetizujú proteíny – tie sú zložené z aminokyselín. V každej jednej bunke ľudského organizmu je systém chromozómov, v ktorých sa nachádza okolo 30 tisíc génov.

Gény nie sú aktívne vždy – prečo?

Teraz  si ale povedzme dôležitý fakt, že nie všetky gény sú v každom momente života nejakého organizmu v pracovnom móduse. Aj tento poznatok patrí k najnovším objavom molekulárnej biológie. Každá bunka organizmu využíva vždy len tie gény, ktoré práve potrebuje pre momentálnu aktivitu. Na to zapína – takmer doslova ako zapínač svetla – určité gény, a keď ich už nepotrebuje, tak ich vypne a odstaví z prevádzky.

Uvediem k tomu jeden príklad. Ak sme istú dobu – povedzeme že niekoľko týždňov – jedli podstatne viac ako obvykle také jedla, ktoré obsahovali nadmerne veľa cukru, tak náš organizmus potrebuje oveľa viac inzulínu. V takom prípade bude gén pre inzulín oveľa častejšie zapínaný, čo spôsobí, že podžalúdková žľaza môže zvýšiť jeho produkciu.

Veľký význam epigenetiky pre náš život

Epigenetika (grécke slovo epi znamená popri tom, okrem toho) je novým odborom biológie, ktorý sa zaoberá tým, že zisťuje, aké faktory ovplyvňujú  aktivitu génov a tým aj vývoj buniek. To môže spôsobiť aj zmenu chromozómov v priebehu života organizmu.

Nie všetci ľudia majú rovnaké životné očakávanie. 5 percent ľudí má nižšie životné očakávanie ako zvyšných 95 percent. To je dôsledok toho, že ich bunky starnú rýchlejšie. Čo je toho príčinou, na to zatiaľ odpoveď nepoznáme.

Zo všetkých našich génov je to len 353 génov, ktoré sú takpovediac zodpovedné za to, aký starí sme a ktoré zároveň „vedia“, kedy zomrieme. Dôležité je vedieť  aj to, že každá bunka, každý orgán nestarnú rovnako. Napr. pľúca môžu byť staršie ako krv.

Kto dokáže predĺžiť život svojich buniek, ten žije dlhšie

To všetko sú najnovšie poznatky, ako aj objavenie epigenetických hodín. Nejde tu však o žiadny druh nejakých hodín, ale o istý druh analýzy  genotypu, ktorou je možné zistiť, aké sú tzv. prívesky na našej DNK a koľko ich je. Týmito príveskami sú rôzne metylové skupiny. Majú veľký vplyv na to, ako bunka reguluje prácu génov. To je tiež predmetom skúmania prostredníctvom epigenetiky.

V rámci epigenetiky sa špeciálnou technikou meria na 353 génoch, či na ich DNK sú zavesené metylové skupiny. Tak sa získa špecifický génový muster a z neho sa pomocou špeciálneho algoritmu stanoví epigenetický vek.

Epigenetický vek človeka môže byť nižší alebo vyšší (niekedy aj ten istý) ako je jeho skutočný vek

Ak platí prvý prípad, tak potom má veľkú šancu, že bude žiť nadpriemerne dlho.

Príklad:

Niekto oslávil svoju 50-ku, ale jeho epigenetický vek, t.j. vek jeho buniek, je 40 rokov. Tomu sa hovorí biologický vek človeka.

Epigentické hodinky môžu dokonca vypočítať aj približný čas smrti organizmu. Zisťuje sa to analýzou moču.

Veľmi dôležité je si uvedomiť nasledovný fakt:

Chod epignetických hodiniek je možné spomaliť, ale i urýchliť

Spomalenie spôsobujú:

Pravidelný konzum zeleniny a ovocia, pravidelný šport, získanie vyššieho vzdelania, kreatívna intelektualita, meditácie.....

Zrýchlenie zapríčiňuje:

Fajčenie, pravidelné užívanie alkoholu, cukrovka, nadváha, negatívny stres, opakované pocity nenávisti a závisti,……….