Senzačný objav! Astrofyzici objavili záhadnú „kozmickú sieť“ siahajúcu až na počiatok vesmíru, a tak máme prepojenie až k nemu

Pre kozmológov, astronómov, ale aj fyzikov je to mimoriadne dôležitý objav a samozrejme aj veľmi prekvapujúci, a ten s určitosťou v mnohom rozšíri naše poznanie o kozme a možno s istotou aj predpokladať, že v nejednom aspekte ho aj poopraví.

Touto sieťou sú nepočetné plynové vlákna, ktoré naznačujú obrovské množstvo veľmi malých galaxií v ranom vesmíre, o ktorých dosiaľ astronómovia ani len netušili.

Vo veľmi veľkých mierkach je vesmír „pretkaný“ sieťou gigantických vláknitých plynových štruktúr.

Tieto vlákna sú rodiskom galaxií, pričom obsahujú väčšinu existujúcich atómov vodíka a pravdepodobne sa vytvorili veľmi skoro po Veľkom tresku.

Existencia tejto siete potvrdzuje kľúčové predpovede o tom, ako sa štruktúra vesmíru mení v priebehu miliárd rokov. Medzinárodnému tímu astronómov pod vedením univerzity v Lyone sa teraz po prvý raz podarilo urobiť veľmi podrobné snímky kozmických sieťových vlákien, ktoré sa „vracajú v čase“

veľmi ďaleko späť, a to približne 13 miliárd rokov.

Aby sa vedci zamerali na oblasti, ktoré boli doteraz málo preskúmané, tak pozorovali malú špeciálnu časť oblohy, takzvanú Hubbleovu oblasť ultra hlbokého poľa (HUDF).

HUDF je oblasť oblohy, ktorá bola najdlhšie pozorovaná Hubblovým vesmírnym teleskopom v priebehu mnohých týždňov.

Vzdialenosť galaxií v tomto kozmickom polí od Zeme je tri až 13 miliárd svetelných rokov.

Výsledok ich výskumu ukázal pôsobivo veľký počet galaxií v pomerne malom poli.

„Bolo tam 100-krát viac galaxií, ako sa zvyčajne nachádza pri klasických prieskumoch oblohy. Štyridsať percent z nich bolo tak extrémne slabých, že ich nezachytil ani Hubbleov teleskop,"

hovorí spoluautor Wolfram Kollatschny z Inštitútu astrofyziky na Univerzite v Göttingene.

Doteraz sa skúmali predovšetkým uzly kozmickej siete, pretože tam možno nájsť aj fascinujúce kvazary, extrémne svietivé jadrá galaxií.

Tieto uzly sú však veľmi hustými oblasťami v kozmickej sieti a predchádzajúce údaje v tomto ohľade nebolo možné ľahko preniesť do sieťových vlákien medzi nimi.

Pozorovanie týchto vlákien samozrejme tiež poskytuje pohľad do histórie vesmíru. Pomocou získaných údajov sa vedcom podarilo vytvoriť prvé mapy kozmickej siete v mladom vesmíre – necelé dve miliardy rokov po Veľkom tresku.

„Prekvapilo nás ale, že podiel difúzneho svetla z vlákien, ktoré pochádza z ultrafialového žiarenia kozmického pozadia, je oveľa nižší, ako sa očakávalo,“ hovorí Kollatschny.

Kozmická "pavučina" je pre nás pozorovateľná len preto, že ju osvetľujú hviezdy a kvazary.

Tím má podozrenie, že väčšina žiarenia pozadia pochádza z obrovského „oceánu“ galaxií s veľmi nízkou svietivosťou. Tie sú príliš slabé na to, aby sa dali objaviť jednotlivo.

„Pomáha nám to pochopiť pôvod galaxií: Znamená to, že väčšina „predkov“ našich súčasných galaxií bola len o málo viac väčšia ako maličké zhluky niekoľkých hviezd, ktoré sa práve vytvorili,“ tvrdí Kollatschny.

Ako vedci uvádzajú v časopise „Astronomy and Astrophysics“, priame pozorovanie kozmickej siete tiež potvrdzuje predpoveď rozsiahleho rozloženia hmoty a vývoja vesmíru na základe veľmi homogénneho rozloženia prvotného plynu 400 000 rokov po Veľkom tresku.

„Pomáha nám to pochopiť, ako a kde vznikajú galaxie a ako interagujú s ich okolím,“ informuje Kollatschny.

Podľa vedcov objav otvára cestu k ďalšiemu pokroku v štúdiu mladého vesmíru. 

"Charakterizácia kozmickej siete vo vzdialenom vesmíre je jedným z hlavných cieľov nasadenia prístroja BlueMUSE, ktorý by mal byť funkčný na VLT do roku 2030,"

uviedla ženevská profesorka astronómie Anne Verhamme a spoluvedúca projektu BlueMUSE.